Po včerajšom úspešnom zápase nám poskytol rozhovor strelec prvého gólu s číslom 18, P. Šafranko, ktorému sa po 44 minútach podarilo ukončiť bezgólovú remízu.

Aké si mal pocity pred zápasom v šatni?

„ Nemám pred zápasom v šatni nijaké, vždy sa snažím nastaviť si hlavu tak, ako by to bol prípravný zápas a bol som uvoľnený, no určite najviac sústredený. Každý zápas je pre mňa boj.“

Máš nejaký pred zápasový rituál, resp. niečo, čo ti prinesie šťastie?

„ Áno, vždy sa veľa modlím a pozerám videá top kanonierov z najlepších klubov.“

Čo si si povedal, keď Macej vychytal tvoju strelu?

„V tej chvíli bolo ťažké niečo si myslieť, zbehlo sa to rýchlo a ja som sa sústredil nato, že chcem prelomiť zápas a streliť prvý gól. A dať do toho všetko!“

Napadlo ti, že aj napriek tomu to budeš práve ty, kto dá prvý gól?

„Vždy ho chcem dať,  kvôli tomu idem na trávnik.“

Aké to bolo v šatni po prvom polčase?

„Tréner nám dal pár pokynov a povedal, že sa máme sústrediť ešte viac, makať ešte viac a zvýšiť výsledok.“

Boli ste výhru osláviť?

„Nie, nie, nechávame si to na dôležitejšie víťazstvá.  Ja osobne po každom zápase už mám svoj rituál. Pokračoval som po zápase v regenerácii. Pre mňa zápasom nekončí týždeň, snažím sa na sebe pracovať každý jeden deň.“

Máš nejaký „súkromný“ fanklub, ktorý ťa chodí povzbudzovať na zápasy?

„Nie. Občas príde môj otec a mám dosť kamarátov, ale inak nie. Veľmi by som si želal, aby chodievalo na futbal viac ľudí, dúfam, že sa to čoskoro zmení.“

Ako by si zhodnotil včerajší zápas z tvojho pohľadu?

„Vyhralo lepšie družstvo a celé mužstvo hralo kompaktne. Som rád, že sme strelili až 4 góly a už sa teším na ďalší zápas.“

Chcel by si niečo odkázať naším fanúšikom?

„Áno, ďakujem za tých ľudí, ktorí chodia na futbal aj napriek nepriaznivému počasiu a niekedy nie vždy najlepším výkonom, tým, ktorí nefandia len Šafrankovi, Talianovi či Kačalovi, ale fandia Tatranu Prešov a chodia si na štadión pozrieť futbal z lásky ku klubu.“