Gólovým hrdinom sobotňajšieho premiérového vystúpenia Tatrana v tomto roku pred domácim publikom sa stal Ján Dzurík. Na výraznom víťazstve 4:0 nad Slavojom Trebišov sa podieľal hneď dvoma presnými zásahmi. Dvojitú gólovú porciu si pritom v ligovom zápase vychutnal premiérovo. „Dva góly i víťazstvo tešia. Sme radi, že to dopadlo takto a máme istý postup do šestky,“ začal hodnotenie bývalý mládežnícky reprezentant Slovenska, pričom nezabudol pripomenúť cenu troch bodov znamenajúcich definitívu účasti v nadstavbovej skupine bojujúcej o postup do najvyššej súťaže.

Výsledok naznačuje, že Slavoj bol pre domácich ľahkým sústom. Tí sa ale najprv v prvom polčase dlho nevedeli strelecky presadiť. A to najmä vďaka viacerým výborným zákrokom gólmana Maceja. „Trebišovský brankár podal skutočne veľmi dobrý výkon. Vychytal nám aj naše kvalitné šance, takže sme radi, že koncom prvého polčasu sa to pretrhlo a dali sme otvárací gól, ktorý nám pomohol a trochu sme sa ukľudnili,“ pripomenul J. Dzurík dôležitosť momentu zo 44. minúty, keď Šafranko otvoril skóre stretnutia.

Krátko po zmene strán už prišli chvíle našej 13-ky, ktorá sa v priebehu dvoch minút hneď dvakrát gólovo presadila a vniesla definitívne na domáce kopačky potrebný pokoj. „Pri prvom góle prišla najprv kolmá prihrávka. Peťo Katona ma dobre videl a dal mi spätnú prihrávku. Videl som, že pred sebou nemám žiadneho hráča, tak som to z prvej vyskúšal a parádne to tam padlo. Pri tom druhom som išiel do súboja s brankárom o vysokú loptu. Stačilo ju jemne tečovať a prešla do brány. Podobný gól som už pritom dal aj v minulosti. Aj tieto dva boli pekné a teším sa z nich,“ opísal gólové momenty úspešný strelec, ktorý už v prvom dejstve mal dve dobré príležitosti na skórovanie. Tie mu ale zneškodnil pozorný Macej. „Najprv po hlavičke mi loptu chytil. Potom mi poslal Dávid Leško dobrú loptu z kraja. Tá prešla až pred bránu, aj som ju dobre trafil, len sa brankár práve presúval tým smerom a stihol ju vyraziť. Škoda toho, ale napokon ma tieto dve nepremenené šance našťastie nemusia mrzieť.“

Domáci pridali v závere ešte gólovú poistku novicom Tubonemim a dosiahli vysoké víťazstvo. Naopak hostia nevystrelili počas celého zápasu do priestoru Talianovej brány ani raz a hra sa odvíjala prakticky iba na ich polovici. „Taký zápas sme už dlho nemali, aby sme vlastne celý čas nepustili súpera z vlastnej časti ihriska. A to doslovne. Súper sa v desiatich prakticky len presúval na svojej polovici.“ Aj to umožnilo hráčovi s obrannými povinnosťami predviesť svoje kvality aj v ofenzíve. Inak sa totiž predsa len venuje obrane. Tú ale trebišovskí hráči vôbec nepreverili. „Hráme tak, aby sme držali loptu a vytvorili si príležitosti. Nechávame priestor najmä útočníkom. Sú tam kvalitní hráči, ktorí vedia čo s loptou. Keď ich ale môžeme ísť podporiť, prečo tak neurobiť. Úlohou nás obrancov ale ostane najmä poctivo zabrániť gólom v našej sieti. To sa nám v tomto zápase tiež podarilo a tak to teší,“ nezabúda ale J. Dzurík na svoje hlavné povinnosti.

Tie majú na začiatku jari trochu iný charakter. Z postu defenzívneho záložníka, na ktorom hral počas hosťovania v Bardejove i väčšiu časť jesene, sa totiž po rošádach v zostave opäť ocitol na preňho menej tradičnej pozíciu stredného obrancu. Aj keď na staronový post si musel chvíľu zvykať, problém mu nerobí. „Myslím si, že je to v poriadku. Hrám pre mužstvo a chcem, aby sme vyhrávali. To je pre mňa hlavné a je jedno na ktorom poste k tomu prispejem,“ vyjadril sa jasne.

Tatran teda víťazstvom definitívne spečatil svoj postup do baráže. A hoci v dvoch zostávajúcich zápasoch proti košickej Lokomotíve a Moldave n/Bodvou mu o prenesené body do tabuľky už nepôjde, pretrhnúť úspešnú šnúru nechce. Naopak, stále je šanca aspoň opticky si vylepšiť súčasné 5. miesto v tabuľke. „Myslím si, že motivácia nám chýbať nebude. Tréner nás neustále vedie k tomu, aby sme makali na sto percent a v každom zápase sme získali niečo nové. Hlavne, aby sme sa posúvali dopredu. Takže ideme ďalej, budeme makať v každom zápase a snažiť sa vyhrať aj ten najbližší,“ hovorí J. Dzurík.