Šlágru 3. nadstavbového kola so Skalicou predchádzala milá, no zároveň smutná udalosť. Hráči Tatrana sa oficiálne rozlúčili so spoluhráčom Michalom Krajníkom, ktorý po vleklých zdravotných problémoch tesne po dovŕšení 27 rokov (narodený 5. apríla 1988) svoju futbalovú kariéru definitívne zabalil. „Bolo to emotívne. Odžil si tu pár rokov, bol pilierom a vodcom mužstva, čiže isto nás mrzí, že sme prišli o takého hráča. Vedeli sme ale, že tie jeho zdravotné problémy sú vážnejšieho charakteru a nedovolia mu hrať, čiže prekvapenie to pre nás nebolo. Za to, čo pre Tatran urobil mu patrí poďakovanie,“ povedal po stretnutí o rozlúčke s „Krajom“ obranca Peter Leško.

Aj on spoločne s tímom chceli dnes už exspoluhráčovi darovať cenné víťazstvo proti Skalici. Napokon sa to ale nepodarilo a zelenobieli sa museli uspokojiť po bezgólovej remíze s bodom. „Pocity sú zmiešané. Bol to zápas proti lídrovi a Skalica v ňom ukázala, že je právom na prvom mieste. Hrali dobrý futbal. Je dobré, že sme neinkasovali, no mrzí, že sme ani nestrelili gól. Teraz sa musíme sústrediť už na najbližší zápas, ktorý pre nás bude opäť rovnako dôležitý,“ hovoril po stretnutí P. Leško.

Duel výrazne ovplyvnil silný vietor. Tím s jeho podporou bol útočne aktívnejší. O Skalici to platilo v prvom polčase a o domácich v tom druhom. Veľa vyložených šancí ale na oboch stranách pozorné obrany nepripustili. „Zo začiatku zápasu mali Skaličania pár kolmíc, ale potom sme si povedali, že ako obrana musíme pracovať organizovanejšie a bližšie pri sebe, aby sme sa týmto loptám vyvarovali. Na druhej strane súper sa nezaťahoval a napádal našu rozohrávku. Škoda, gól by zápasu pomohol. Tento výsledok im však vyhovoval, čo sa prejavovalo v závere, keď naťahovali čas a snažili sa udržať remízu,“ hodnotil priebeh stretnutia 23-ročný hráč.

Pre divákov duel nepriniesol veľa futbalovej krásy. Väčšia časť zápasu sa odohrávala v strede poľa, o ktoré sa tuho bojovalo. Aj to ale bola daň za dôležitosť duelu, ktorá hosťom velila neinkasovať a tomu podriadili aj svoju hru. Presadiť sa cez fyzickú hru súpera preto nebolo pre mladý prešovský tím ľahkou úlohou. „Mali kvalitných záložníkov – rýchlych, fyzicky zdatných. Boli to takí typickí Záhoráci s postavou hokejistov. Bol to preto ťažký zápas aj čo sa týka osobných súbojov. Boli súbojoví, dobre fyzicky vybavení. Bolo vidno, že sú zdatní a majú nabehané. Bolo to tvrdšie, rýchlejšie. Chlapci boli hneď napádaní a to urobilo svoje,“ myslí si P. Leško, ktorý si z duelu odniesol menšie zranenie a zo šatne odchádzal krívajúc. „Mal som tam v prvom polčase zrážku, z ktorej mi lýtko trochu stvrdlo a potom sa ťažšie behalo. Ale inak je to v pohode,“ tlmil obavy náš bek.

Remíza v konečnom účtovaní vyhovuje hosťom. Rozdiel deviatich bodov v tabuľke ostal aj po stretnutí a ďalší vzájomný zápas čaká Skalicu doma. „Rozdiel sa nezväčšil, ale určite nás to mrzí, lebo príležitosti na to, aby sme tento zápas vyhrali sme mali. Súper pohrozil iba v prvom polčase nejakým protiútokom, ale viac šancí nemali. Na štandardné situácie sme boli upozornení pred zápasom a hovorili si, aby sme eliminovali fauly v okolí šestnástky. To sa nám podarilo, no gól sme nedali.“ Pred tímami je ešte stále deväť stretnutí a udiať sa môže čokoľvek. Aj Skaličania po stretnutí upozorňovali, že ich čakajú ešte súboje s Michalovcami, Bardejovom, či Zvolenom. A tie budú pre poloprofesionálny tím takisto poriadne náročné. „Ani my už nebudeme nad týmto zápasom rozmýšľať, ale pripravovať sa na ten ďalší. Dôležité je teraz to čo bude. V Senci nás čaká ťažký zápas. Budeme sa snažiť hrať svoju hru, pozorne brániť, byť koncentrovaní a využívať svoje šance,“ myslí už P. Leško na sobotňajší duel pod umelým osvetlením v NTC v Senci (sobota, 25. apríl o 19.00 hod.).

(ik)