Po bezgólovej remíze so Skalicou sa po dvoch týždňoch opäť nepodarilo zelenobielym využiť v stretnutí 5. kola nadstavbovej časti DOXXbet ligy výhodu domáceho trávnika, keď so Šaľou remizovali 1:1 (1:1). Napriek tomu to pre divákov bolo zaujímavé futbalové predstavenie. „Bol to skutočne zaujímavý zápas. Hralo sa hore-dole, hrala sa otvorená hra  s množstvom šancí. Škoda, že viac nevyužitých ich ostalo na našej strane. Držali sme loptu častejšie, mali viac príležitostí, no súper nás mohol v 90. minúte doraziť. V závere sme totiž hru dosť otvorili. Veľmi sme ale chceli ten rozhodujúci gól dať. Najmä v druhom polčase sme hrali nátlakovo, no bohužiaľ gól nepadol. Musíme sa z toho ponaučiť a ísť ďalej,“ hodnotil duel ofenzívny stredopoliar Peter Katona. V úvode sa šance striedali na oboch stranách, najprv mohol skórovať Tatran, no nechytil sa ani Dupkalov ďalekonosný pokus, ktorý skončil na brvne. Potom vystrčila rožky šikovnými kombináciami aj Šaľa. Tá sa napokon v 22. minúte dostala do vedenia, keď sa stredom našej obrany presadil Gešnábel. Domáci boli naďalej aktívnejším tímom, no vyrovnanie neprichádzalo. „Treba priznať, že nás podržal aj Jožko Talian, ktorý vyriešil zopár nebezpečných akcií súpera. Ten mal dvojicu šikovných ofenzívnych hráčov. My sme od súpera čakali, že bude ešte viac brániť, ale hrali pekný otvorený futbal a pekne kombinovali, čo im v prvom polčase prinieslo aj dve šance,“ pochválil hru súpera.

A hoci zápas nebol zákerný, hneď dvojica našich hráčov si z neho odniesla krvavé zranenie. Peter Leško skončil s ranou nad okom, ktorú mu museli ošetriť, no v hre mohol pokračovať. Horšie tesne pred polčasom obstál Richard Kačala. Po súboji s Rehákom skončil zvíjajúci sa na zemi a už pohľad na jeho zakrvavenú tvár dal tušiť, že zápas sa preňho skončil. Lekár tímu Július Svätojánsky už po prvom vyšetrení signalizoval zlomeninu nosa v chrupavkovej časti, čo potvrdilo aj následné vyšetrenie v nemocnici. Sám postihnutý hráč už pri odchode z trávnika naznačil, že nešlo o úmyselný zákrok protihráča, skôr nešťastnú náhodu, keď ho súper trafil do nosa lakťom. Nič to ale nemení na tom, že zranenie zapríčiní niekoľkodňový výpadok z tréningu. „Určite to zamrzí, keď nám zrania hráča a najmä v obrane. Rišo to na tej pravej strane dobre hrá. Takže chýbal v ďalšom priebehu. Trochu zamrzí aj to, že my odkopneme loptu, keď súper leží a oni hrali ďalej a zlomili Rišovi nos. My sme chceli hrať fair-play a oni to tak proste nehrali,“ vrátil sa k situácii, ktorá rozprúdila vášne P. Katona.

Tie ale našťastie už o pár sekúnd premenil na pozitívnu energiu Hector Tubonemi, ktorý „pomstil“ spoluhráča dôležitým vyrovnávajúcim gólom do šatne. „Hector si pekne odtlačil hráča, prebral si prihrávku na prsia a z otočky to dával na slepo. Bola to pekná akcia v jeho podaní,“ povedala naša 20-ka o vyrovnávajúcej trefe, ktorá bola aj istou satisfakciou za predchádzajúcu situáciu. „Asi to tak bolo, veď hneď potom sme dali gól. Bola to taká športová pomsta. Chýbal ale ešte jeden gól navrch,“ priznal P. Katona. Zelenobieli mali pritom po zmene strán neustály tlak a aj viacero dobrých príležitostí. No nepotykali si s koncovkou  a najväčším smoliarom v tomto smere sa zdal byť práve Peter Katona, ktorý nastrelil ľavú a aj pravú žrď súperovej brány. Aj keď pomenovaniu smoliar zápasu sa najprv vyhýbal.  „Možno by sme si tento prívlastok zaslúžili viacerí. Určite aj Dávid Leško je sklamaný, že hoci sa snažil a mal viacero šancí, tak mu to tam nepadlo. Dupe tiež trafil brvno, no ja som ho v tom vlastne prekonal. V tom prvom prípade som už dvíhal ruky nad hlavu, lebo som si myslel, že to tam padne ako našim hokejistom na 3:2 proti Dánom, teda tak od tyčky do tyčky. A tú druhú strelu som vlastne ani nevidel, pretože prešla pomedzi nohy protihráčovi. Bola to skutočne smola, takže môže byť aj to, že ja som ten najväčší smoliar,“ priznal napokon 27-ročný hráč.

Nepremenené šance mohli zelenobielych mrzieť v závere, keď pri útočení zabudli na zadné vrátka a Gešnábel sa rútil sám na Taliana, no na domáce šťastie vystrelil veľmi nepresne. „Mohlo nám to podraziť kolená. Pozeral som už len zo súperovej šestnástky a hovoril si, nech to tam nepadne, lebo by to bolo nespravodlivé. Tak sme už veľmi chceli, pokúšali sme sa o gól za každú cenu a nepozerali sme na obranu. Toto by nás poriadne zmrazilo,“ povedal po zápase náš stredopoliar. Duel sa teda  napokon skončil deľbou bodov, no znova priniesol zaujímavé futbalové predstavenie a po Nitre a Skalici ďalšieho kvalitného súpera. „Je to už iné. Tie zápasy v nadstavbe sú oveľa lepšie. Aj do tohto sme všetci išli naplno a chceli sme ho vyhrať. Myslím si, že nebolo vidieť jediného hráča, ktorý by netúžil po víťazstve. Chceli sme všetci a na náskok Skalice sme nepozerali. No nepodarilo sa zlomiť to,“ priznal prešovský odchovanec. Pre Tatran je to teda tretí zápas v rade bez víťazstvá a na to zelenobieli neboli v posledných mesiacoch zvyknutí. „Trochu sa to teraz zosypalo, čiže treba zabrať v dvoch zápasoch vonku – najprv v Seredi a potom o dva týždne v Nitre. Vonku sme získali viac bodov ako doma, čiže aj tam pôjdeme za víťazstvom,“ verí P. Katona v prelomenie série.  

(ik)