Po takmer roku sa v zelenobielom prešovskom drese v súťažnom zápase opäť predstavil náš odchovanec Peter Lipták. Stalo sa tak v domácom stretnutí 27. kola DOXX bet ligy proti Šali (1:1). „Tešil som sa na svoj návrat. Je tu dobrá partia a aj tréner. Škoda len toho, že ten návrat napokon nebol trojbodový. Z toho som smutný,“ povedal P. Lipták po svojom návrate do klubu a vyliečení sa zo zranení. 25-ročný hráč po konci minulej sezóny odišiel na hosťovanie do prvoligovej Dukly Banská Bystrica, kde strávil jesennú časť súťaže. V zime sa ale vrátil do materského klubu, do hry mu však doteraz nedovolili zasiahnuť zranenia. „Boli tam staré veci, zranenie chrbta, k čomu sa potom pridal stehenný sval. Ozvali sa aj niektoré staršie zranenia, takže sa toho nakopilo trochu viac a potreboval som sa dať všeobecne do poriadku. Chcelo to čas,“ vysvetlil zdravotné patálie, ktoré ho nepustili na ihrisko. Tvrdo ale pracoval na čo najrýchlejšom návrate na trávniky. „Skúšal som všetko čo sa dalo. Bol som na týždeň v Čechách na špeciálnom kurze, kde sme cvičili chrbát a platničky. To mi veľmi pomohlo. Začal som robiť individuálne cviky na posilnenie chrbta, ktoré sa dali a takto trénujem už asi mesiac. Bolo to prospešné, lebo to pomohlo a konečne môžem znova trénovať a hrať,“ teší sa P. Lipták.

Na svoj návrat do prvého tímu sa pripravoval v dvoch stretnutiach juniorky, kde ako kapitán tímu odohral celé duely. „Tie prvé dva zápasy za juniorku som hral na poste stopéra, kde som nemal až takú záťaž. Teraz to už bolo v tomto stretnutí predsa len o niečo viac. Vrátil som sa na svoj post, kde sa viac behá, takže som pociťoval takú netrénovanosť a dlhšiu pauzu. Ale všetko chce čas,“ vysvetľoval P. Lipták prečo na trávniku v stretnutí proti Šali napokon vydržal hodinu. Potom ho tréner vystriedal. „Možno by sa ešte niečo dalo z mojej strany potiahnúť, ale potrebovali sme oživiť hru a trochu do toho dať viac energie, čo sa aj podarilo. Len škoda, že sme to nedotiahli do úspešného konca,“ vrátil sa k remízovému zápasu a aj k preňho očakávanému ťahu trénera. Sám totiž ešte cíti, že na celý zápas v úlohe defenzívneho záložníka nemal dostatok síl. „Rezervy ešte sú, ale keď budem postupne dostávať čoraz viac šancí a priestoru, budem vďačný. Tú zápasovú kondíciu ale ešte budem musieť dobehnúť,“ poznamenal hráč, ktorý mal na Šaľu dobré spomienky z predchádzajúceho vzájomného domáceho duelu, v ktorom gólom pečatil naše víťazstvo na 3:0. Tentoraz ale dobíjanie súperovej brány také úspešné nebolo a Tatran stratil doma ďalšie dva body. „Prvých 15 minút sme nehrali dobre. Najmä v strede, kde som hral aj ja. Ale potom sme už dominovali počas celého priebehu zápasu a boli lepším tímom. Vypracovali sme si aj viacero šancí, nastrelili dve žrde a brvno. Len nám to tam akosi nechce padnúť.“

Tatran po tretej bodovej strate v rade už prakticky prišiel o šancu pomýšľať na jediné postupové miesto do najvyššej súťaže. Aj keď matematická teória stále žije. Peter Lipták napriek tomu motiváciu bojovať za zelenobiele farby nestráca. „Každý si musí tu motiváciu sám v sebe nájsť. Hrá sa až do konca, môže sa stať všeličo a v slovenskom futbale je dnes možné všetko. Treba zbierať body aj naďalej, hoci sme teraz trikrát po sebe zaváhali. Teraz nás čakajú dva ťažké zápasy vonku, takže bude to náročné,“ myslí si. Tatran najprv čaká záverečný duel prvej časti nadstavby v Seredi (nedeľa, 10. mája o 16.30 hod.) a potom aj otvárací duel odvetnej časti v Nitre. „Čo sledujem tímy v tejto súťaži, tak Sereď teraz má dobrú fazónu. My sa ale pripravujeme rovnako. Chlapci makajú na tréningoch tak, aby sme si odviezli od súpera tri body. Ale určite nás tam nečaká nič ľahké a máme sa na čo tešiť,“ hovorí o najbližšom stretnutí skúsený stredopoliar.

(ik)