Koniec dobrý – všetko dobré. Aj takto by sme mohli charakterizovať sobotňajšie vystúpenie prešovských futbalistov v 7. kole nadstavbovej časti DOXXbet ligy. Tí sa domov z Nitry napokon vracali s bodom po remíze 1:1 (0:1) a to napriek tomu, že po necelej štvrťhodine hry to s nimi vôbec nevyzeralo dobre. Rýchlym gólom Valenta prehrávali už od 2. minúty a po ďalšej desaťminútovke ostali na ihrisku iba desiati, keď sa po priamej červenej karte za faul z ihriska porúčal obranca Peter Leško. Napokon ale veľkou bojovnosť a snahou zelenobieli v závere Šafrankovým gólom v oslabení vyrovnali a domov si odniesli zaslúžený bod. „Vyrovnávajúci gól bol pre nás takým morálnym víťazstvom. Napriek červenej karte a gólu v prvej minúte sme sa totiž nepoddali,“ poznamenal hneď na úvod rozhovoru po zápase strelec vyrovnávajúceho gólu Pavol Šafranko.

Dve kľúčové situácie pre vývoj duelu v úvodnej štvrťhodine videl z pozície útočníka na druhej strane hracej plochy. „Pri inkasovanom góle tam bola výborná lopta z vlastnej polovice a skvelé riešenie útočníka súpera, ktorý to výborne zakončil. Keďže nie som obranca ťažko mi povedať, či sa mu dalo zabrániť. Ale bola to pekná akcia domácich. Čo sa týka faulu, ten tam asi bol, no červená karta byť nemusela. Rozhodcovia to ale videli inak,“ opísal udalosti, ktoré mohli hosťujúci tím zlomiť. Stal sa ale opak a Tatran ukázal ešte viac vôle a snahy o dobrý výsledok. Pomohli aj slová trénera. „V polčase nám tréner povedal, že sa máme zomknúť a hlavne veriť. Veriť v seba a veriť v mužstvo. Tak sme vyšli na ihrisko ako hladné levy a myslím, že sme ten zápas fakt odmakali. Myslím si, že to bol skvelý výkon od každého jedného hráča,“ vrátil sa P. Šafranko k zápasu a pokračoval: „Trochu sme sa viac zatiahli, ale taktika ostala nezmenená. Herne sme  aj naďalej držali s domácimi krok. Napriek chýbajúcemu hráčovi sme neboli slabším mužstvom. Snažili sme sa držať loptu, vyrážať do protiútokov. Myslím si, že každý hráč, ktorý bol na ihrisku, alebo do zápasu naskočil neskôr, veril, že ten vyrovnávajúci gól dáme a minimálne remizujeme,“ vysvetľoval náš útočník, ktorý takisto flintu do žita hádzať nemienil. „Pre mňa sa po úvodnej štvrťhodine cieľ nezmenil. Vždy chcem ísť za víťazstvom a na nič iné sa nepozerám. V pohľade na zápas sa teda pre mňa nič nezmenilo, naopak – ešte viac som chcel vyhrať.“

To sa napokon zelenobielym síce nepodarilo, hoci Tatran mal aj v desiatich mužoch hneď niekoľko príležitostí na gól. Ešte v prvom polčase nastrelil Dupkala žrď.  „Aj ja som mal jednu dobrú strelu na bránu, ale tú brankár skvele chytil. Šance mali aj spoluhráči, ak by sme ich boli premenili, mohli sme aj vyhrať. Ale ja som vďačný aj za ten bod. Pre nás to, ako som spomínal, bolo také morálne víťazstvo.“ Gólová chvíľa P. Šafranka prišla dve minúty pred koncom. „Bola to nakopnutá lopta na šestnástku. Mišo Kamenčík vyhral súboj a lopta spadla pred Filipa Vodu, ktorý mohol vystreliť. On sa ale rozhodol mi ju posunúť pred brankára. Bol som blízko brány a našťastie som to zakončil strelou do vinkľa. Pocit to bol vskutku euforický,“ opísal gólovú situáciu úspešný strelec.

Skórovať sa mu podarilo po dlhom čase a sám je rád, že sa jeho čakanie na gól konečne pretrhlo. „Samozrejme, že som myslel v každom zápase aj na to, že som dlhšie nedal gól. Ale takisto viem, že v každom zápase sa pre mužstvo snažím spraviť sto percent a keď nedám gól ja, dajú ho moji spoluhráči. Keď ho teda nestrelím, nič sa nestane. Dôležité je, aby sme uspeli ako kolektív. No uvedomujem si, že som útočník a som v tíme na to, aby som tie góly dával. Teraz to chválabohu vyšlo,“ povedal mládežnícky reprezentant Slovenska do 21 rokov, ktorého nový reprezentačný tréner Pavel Hapal nominoval na oba doterajšie reprezentačné zrazy. „Som hlavne strašne rád, že som dostal možnosť reprezentovať. Obliekať si dres 21-ky je pre mňa česť, tam sa už skutočne nedostane každý. Kolektív je v pohode. Bol som prekvapený, že aj chlapci hrávajúci v zahraničí sú úplne normálnymi chalanmi a s každým sa dá výborne porozprávať. Aj keď hlavná partia tam je samozrejme z východu – Matúš Kira z Michaloviec a Tomáš Huk z Košíc, s ktorými som zväčša na izbe. Všetko teda klapalo, tréner je výborný, podmienky skvelé. Nemôžem povedať ani jedno zlé slovo. Možno len počkať si na svoju šancu a čas, keď mi tréner dá možnosť, aby som ho presvedčil a stal sa trvalou súčasťou tohto tímu.“

Počas zrazov nastúpil náš útočník z troch možných prípadov dvakrát. V úplnom závere prípravného duelu proti Čechom striedal Ivana. Premiéru v drese SR21 absolvoval v semifinále Challenge Trophy proti Nórsku, keď v 62. minúte nahradil Ďuriša a pomohol Slovákom do finále. To odohrá slovenská 21-ka v júni proti Turecku a Pavol Šafranko by bol rád opäť pritom. Uvedomuje si pritom, že o reprezentačnú pozvánku  si opäť bude musieť požiadať najmä výkonmi v prešovskom drese. „Ak budem dávať góly v Tatrane, určite si aj v reprezentácii všimnú, že mám formu. Darí sa ale aj Adamovi Zreľákovi, či Filipovi Ďurišovi, čiže nie je to jednoduché. Ale ja som rád, že aj v reprezentácii sa vyhráva. A keď budem môcť pomôcť, tak pomôžem tým čím viem,“ dodal na margo reprezentácie 20-ročný hráč.

(ik)