Tromi zápasmi nabitý týždeň pokračoval v stredu pre prešovských futbalistov stretnutím na pôde lídra tabuľky zo Skalice. Už pred duelom bola jasné, že súper má štyri kolá pred koncom pre tretí Tatran nedostihnuteľný náskok. Napriek tomu zverenci Stanislava Vargu o cenný skalp. Napokon sa im po domácej bezgólovej remíze s týmto súperom podarilo opäť sa rozísť po nerozhodnom výsledku 1:1 (1:0). „Úvod zápasu bol ťažký. Domáci sa tlačili do útoku, ale keď sme prečkali úvodnú štvrťhodinu, dostali sme sa k našej hre a myslím si, že to bol výborný zápas. Obe mužstvá ukázali svoju kvalitu a to ma potešilo,“ prezradil po skončení zápasu autor jediného gólu Tatrana Hector Tubonemi.
Samotnému duelu pritom prechádzali zaujímavé okolnosti. Na zápas totiž nastúpili dva tímy v dresoch domáceho klubu. Tatran si totiž do Skalice, ktorej klubové farby sú podobne ako u nás zelená a biela, priniesol sadu dresov zelenej farby. Domáci mali mať biele s jemnými zelenými pruhmi. Rozhodcovia ale takúto kombináciu neprijali, a tak hosťom neostalo nič iné, iba na seba navliecť náhradné dresy čiernej farby od domáceho tímu. „Ja som teda mal čierne elasťáky, čierne kopačky a napokon aj čierny dres. Myslím, že ma bolo celkom vidno,“ neodpustil si utiahnuť si sám zo seba v dobre nálade jediný legionár v našom tíme. A to napriek tomu, že cudzie dresy hráčom samozrejme nesedeli ideálne. „Niektorí ich mali malé, niektorí veľké. Ja sa na nič také vo svojej kariére nepamätám. Bolo to čudné, ale nenechali sme sa tým rozptýliť. Dôležité bolo hrať a zobrali sme to pozitívne. Neriešili sme to, sústredili sa na zápas a myslím si, že to dopadlo dobre,“ komentoval zaujímavú situáciu.

Vráťme sa ale k samotnému zápasu. Keď totiž hostia prečkali očakávaný úvodný tlak domácich, boli to práve oni kto sa začal postupne čoraz viac herne presadzovať. Do šatní však po presnom zásahu Huttu zo 42. minúty odchádzali spokojnejší domáci. „Nebolo to nič príjemné, pretože sme do polčasu boli lepším tímom, mali aj viac šancí. Dvakrát sme išli sami na bránu, no napokon sme dostali gól my. Stratili sme trochu koncentráciu, no gól nás aj zobudil, aby sme viac útočili. A to sme robili na začiatku druhého polčasu. Preto sme boli úspešní,“ hovorí H. Tubonemi.  Bol to práve nigérijský rodák, kto v 68. minúte využil rohový kop a hlavou poslal loptu do siete. „Tradične som mal ísť pri rohovom kope dozadu na zadnú žrď, ale vymenili sme si miesto s Paťom Jackom. Maťo Dupkala to kopol výborne a loptu som dostal priamo na hlavu presne kde som nabiehal. Gól ma samozrejme potešil. Po polčase nám tréneri povedali, že je jedno, či nakoniec vyhráme, alebo prehráme, ale aby sme na ihrisku odovzdali skutočne všetko. Povzbudili sme sa a chceli sme zápas otočiť a urobiť všetko preto, aby sme boli úspešní. Chceli sme ukázať, že sme silný kolektív a bojovali sme až do konca. Som rád, že ten gól padol. Mali sme čas aj na druhý, ale  po zranení Filipa Vodu sme chceli získať aspoň ten bod. Myslím si, že je to cenný bod.“

Zápas totiž odčerpal hráčom množstvo síl a nešťastné zranenie Filipa Vodu, ktorý bol na ihrisku iba štvrťhodinu, narušilo aj prešovské plány. „Po jeho zranení sme už nemali možnosť striedania. Ja som napríklad v závere už dostával kŕče a bol som súci na výmenu. No musel som dohrať. Domáci to skúšali nakopávanými loptami, no pomáhali sme si navzájom a podržal nás aj Jožko Talian. Myslím si, že sme celkovo predviedli výborný výkon,“ pridal niekdajší najlepší strelec 2. ligy ešte v drese Podbrezovej pochvalu celému tímu.

Fyzické komplikácie u inak dobre atleticky pripraveného futbalistu boli zapríčinené súhrou predchádzajúcich zdravotných problémov i netradičného postu, ktorý v zápase zastával. „Hralo sa mi dobre, aj keď som nastúpil na poste defenzívneho záložníka, no podporoval som aj ofenzívu. Keď sme mali loptu, išiel som podporovať útok, keď sme ju stratili, musel som sa rýchlo vrátiť do obrany. Som síce útočník, ale môžem hrať hocikde. Nevadí mi to. Celý zápas to ale bolo behanie hore-dole. Pred týždňom som bol chorý, nebol ani na zápase, v nedeľu som iba striedal a hral 12 minút. Netušil som, že dnes budem hrať celý zápas. No hoci som bol dobre pripravený, výpadok spôsobil, že na konci mi chýbali sily a chytal som kŕče. Som ale rád, že som mohol pomôcť tímu.“   

Času na regeneráciu síl a prípravu na ďalší zápas ale nie je veľa. Hneď po stretnutí v Skalici nasadli hráči do autobusu a čakali ich sedemhodinová cesta späť do Prešova. Už v sobotu 30. mája od 17. hodiny ich v domácom prostredí čaká predposledný zápas ročníka na vlastnom štadióne. Hostiť budeme tím zo Senca. „Musíme sa rýchle zregenerovať, aby sme boli pripravení na ďalší ťažký zápas proti Sencu. Po dlhej ceste domov máme štvrtok voľno, rýchlo sa dáme dokopy a v piatok sa už budeme pripravovať na ďalšieho súpera,“ informoval 26-ročný hráč a k zápasu, v ktorom sa budú zelenobieli snažiť odčiniť jedinú doterajšiu prehru v nadstavbe (0:1) dodal: „Bude to ťažké. Majú dobrú obranu. Hráme ale doma a chceme dokázať našu silu. Urobíme všetko preto, aby sme boli úspešní. Keď budeme bojovať jeden za druhého a nadviažeme na doterajšie výkony, som presvedčený, že uspejeme. Žiadneho súpera sa nebojíme, chceme ukázať tú svoju futbalovú tvár. Chceme sa stále zlepšovať. Môže to byť veľmi zaujímavý zápas.“

(ik), foto: Barbora Dedičová