Záverečným víťazným zápasom proti Seredi (2:0) sa pred týždňom skončil ďalší ročník futbalovej DOXXbet ligy. Tatran v nej o jednu pozíciu vylepšil minuloročnú štvrtú priečku, na postupové miesto to ale bolo stále málo. A to aj napriek tomu, že do najvyššej súťaže sa napokon po administratívnom vyradení Košíc pozrú hneď dva doxxbetligové tímy. Ako hodnotí konečné tretie miesto tréner tímu Stanislav Varga? „Michalovce a Skalica boli lepší, hoci keby sme všetci mali hrať iba s odchovancami, tak zrejme by sme boli prví. Pravdaže, niektoré zápasy nám bodovo ušli a dalo sa to viac zdramatizovať.“ Víťazstvo Michaloviec c súťaži považuje S. Varga za zaslúžené. Rozhodli podľa neho aj podmienky, ktoré v tomto klube mali zabezpečené. „Možno v Michalovciach je iný rozpočet, ktorý im umožňuje kúpiť chýbajúceho hráča. My sme sa vybrali cestou vlastných odchovancov a možno to potrebuje istý čas, kým sa dostane hore. Lenže v takom prípade musí to chcieť každý. Pokiaľ by prišiel nejaký partner k súčasnému majiteľovi, bolo by to možno o niečom inom. On to však ťahá sám a treba byť  vďačný za to, čo futbalu dáva. Keby odišiel, neviem, kto by nás podporoval a možno by sme boli niekde v regionálnej lige.“

Tatran začal sezónu dvoma víťazstvami, no v treťom kole sa v stretnutí s neskorším víťazom celej súťaže z Michaloviec, v ktorom viedol 2:0 no prehral 2:4, akoby zasekol. Nasledovala neúspešná šnúra, domáce prehry so Zvolenom i Liptovským Mikulášom a po 9. kole dokonca pokles na posledné miesto. Potom však už mali výkony, no najmä výsledky zelenobielych stúpajúcu tendenciu. Dve dlhé série bez prehry vyhupli Tatran na priečky zabezpečujúce účasť v baráži o Fortunaligu. Zverenci trénera Stanislava Vargu do nej vstúpili na 3. mieste, ktoré napokon aj obhájili. „Keď som nastúpil na post hlavného trénera, odišli hráči, ktorí niečo dosiahli a znamenali. Bolo ich nemálo, v podstate väčšia časť základnej zostavy. Vedel som, že to bude zložité. Boli  sme aj dolu, ale stále sme hrali pohľadný a sympatický futbal. Nadviazal som na prácu Jožka Kostelníka, len som to chcel ešte viac zúderniť a spriamočiariť aj príchodom Dupkalu. Neustále som počúval pochvaly od trénerov súperov – avšak  s tým, že potrebujeme mať strelcov. Rozhodovali práve  také zápasy, keď hra nie je až taká dobrá, treba vyhrávať, treba sa prehrýzť k bodom. Na ilustráciu –  boli to duely so Sencom. Pokiaľ chceme postúpiť, nedá sa hrať stále dobre a vyhrávať. Niekedy treba, aby  aj slabší duel mužstvo zvládlo hoci s odretými ušami. To nám chýbalo. Nemali sme kanoniera, čo vie dať dvadsať gólov, rozdielového hráča. To bol náš najväčší problém a doplatili sme na to nie raz, nie dva razy. Trebárs aj doma s Michalovcami, keď sme prehrali, sme boli lepší. Takže hráčov s výrazným nosom na góly a zvládnutie kľúčových momentov nám prichodí niekde nájsť, vyhrabať alebo vychovať,“ analyzoval prešovský tréner, ktorý navyše tvrdí, že Tatran to má vďaka svojej histórii a menu vo svojich zápasoch vždy o niečo ťažšie. „Priznám sa, že som prestal chodíť pozerať súboje súperov, lebo spravidla ich výkony s inými rivalmi boli diametrálne odlišné ako proti nám. Mnohí akoby dostali odrazu obrovskú motiváciu, no predtým  si počínali proti komusi inému tak,  ako keby išlo o prípravu. Slovom, boli sme stále tým hlavným, koho bolo treba zdolať a pripomínalo mi to, akoby to pre nich bolo finále európskej klubovej súťaže.“

Tatran patril medzi najlepšie tímy v úspešnosti zápasov na súperových ihriskách. To nebolo zvykom. Podľa S. Vargu to môže súvisieť s menším tlakom na súperových ihriskách ako na domácom štadióne. „Všimol som si prístup publika v Nitre, kde sme hrali oslabení a mali pritom šance. Nikto na domácich však ani len nešomral. Naši mladíci nie sú takí odolní, aby zvládli tlak z prešovských tribún. Preto sa im hralo lepšie vonku, hoci sa to už otočilo aj doma, no inde sa výdatnejšie povzbudzuje ako je to u nás.“ Zelenobieli naopak strácali body po viacerých remízových zápasoch. Väčšinu z nich mali vo svojej réžii, no zväčša nedokázali súperovi zasadiť rozhodujúci úder. Niekedy aj gól dali, no rozhodcovia ho neuznali. Stalo sa tak napríklad proti košickej Lokomotíve, či v Moldave n/Bodvou. „Mnohokrát sme sa cítili poškodení výrokmi hlavne asistentov hlavného, ktorí výrazne ovplyvňovali dianie v dueloch. S tým ale iba ťažko niečo urobíme.“ Niektoré veci by však inak robil aj samotný tréner. „Prirodzene, bolo toho dosť. Tiež som omylný. Napríklad inak by som niekedy zložil zostavu, skôr vystriedal niektorých hráčov. Beriem na seba zodpovednosť najmä za nevydarený úvod, kedy som sa nevedel trafiť do zostavy. Niekedy nie je na škodu posadiť na jeden zápas hráča medzi náhradníkov, aby sa spamätal a potom zabral naplno. Je to lepšie, ako keď má odohrať viac duelov po sebe zle. Boli však aj takí, s ktorými som nemal počítať. Dostali druhú šancu, no sklamali ma, nevyužili ju, hrali na vlastné tričko a dokonca sa ešte urazili, pokiaľ neboli v základnej zostave. Za to som v duchu na seba aj nahnevaný, lebo namiesto nich  mali dostať priestor iní,“ vysvetlil tréner S. Varga.    

Samostatnou témou bol veľký pohyb v kádri. Niečo zapríčinili zranenia, niečo odchody. „Každý vedel, že odišli lídri a nahradiť ich plnohodnotne odrazu niekým, kto prišiel z dorastu, je nemožné. Keď chýbajú na niektorých postoch vhodní adepti, treba ich doplniť. Nehovorím, že treba nakupovať vo veľkom. Uvidíme, čo bude ďalej. Niektorým končia zmluvy, no spolieham sa na to, že chlapci majú Tatran v srdci a radi zaň hrajú. Pokiaľ ide o názory fanúšika, ťažko mu  zavše vyhovieť. Nelámem si ale nad tým hlavu, som na to zvyknutý.“ Zmeny sa ale nediali len pred sezónou, ale aj počas nej. Veď z kádra postupne vypadli dlhodobí maródi Belejík, Bartek i Krajník, ktorý napokon skončil s aktívnou kariérou. V zime odišli aj talentovaný brankár Jakubech, skúsený Poliaček i strelec Eliaš. „Všetko to je súčasť futbalového života a z toho som veľkú vedu nerobil. Na druhej strane keby mi pred sezónu niekto povedal, že stopérska dvojica bude Patrik Jacko – Dzurik, tak ho asi pošlem na psychiatriu. Ich som chcel do stredu zálohy. Tam je ich využitie ešte lepšie. Lenže nemali sme obrancov a museli sme improvizovať. Hlavne na kraji obrany to bolo akútne, preto sprvoti som sa nevedel trafiť do zostavy a niekedy sme to doslova plátali. Napokon si ale svoje miesta chlapci veľmi dobre zastali.“ Do kádra sa tak dostali aj ďalší odchovanci, ktorí predtým nemali toľko príležitostí presadiť sa v zostave. „Zaujali viacerí mladí. Suverénne však najväčší progres bol vidieť na Šafrankovi, ktorý sa v jeseni ani neukazoval v akcii, ale potom bol základným pilierom. Len musí  dávať viac gólov, no odovzdá vždy viac než sto percent,“ dodal S. Varga, ktorý je predbežne dohodnutý s vedením klubu, že na prešovskej lavičke bude pokračovať. Po dovolenkách by tak svojich zverencov mal opäť v kabíne na prvom tréningu privítať 29. júna.

(ik)