Víťazne sa na najbližší domáci zápas 4. kola futbalovej DOXXbet ligy, ktorý čaká hráčov Tatrana v sobotu 22. augusta o 16.30 hod. proti lídrovi tabuľky zo Zvolena, naladili hráči nášho klubu v stretnutí 2. kola pohárového Slovnaft Cup-u. V ňom deklasovali tím Perína 8:0 (4:0) a vybojovali si postup do ďalších bojov. Streleckým lídrom zelenobielych bol v stretnutí útočník Pavol Šafranko, ktorý v utorkovom zápase zaznamenal hetrik. „Bol to zápas, v ktorom bolo vidno, že súper hrá nižšiu súťaž. A my sme mali od začiatku herne navrch. Bolo našou snahou dať čo najskôr gól, aby sme sa potom netrápili a to sa nám podarilo. Zápas bol v našich rukách a súper sa nám prispôsobil. Zvládli sme ho dobre, osem gólov je pekná vizitka, súper navyše nevystrelil na bránu,“ analyzoval pohárový duel úspešný strelec. Práve jeho gól už v 2. minúte zápasu bol tým správnym impulzom pre Tatran k pohodlnému, vysokému víťazstvu. „Filip Voda potiahol loptu pekne po strane, loptu poslal pred bránu a ja som stál na správnom mieste. Pri druhom góle som dostal kolmú loptu od Dávida Keresteša, hodil som si ju okolo prvého obrancu, ktorý ma šmykol, aj okolo druhého, ktorý ma takisto šmykol a skoro zranil. No potom som už išiel sám na brankára, ktorému som to dal ľavačkou pomedzi nohy.  Tretí gól bol pre útočníka taký klasický. Nabehol som si na prvú tyč po centri Artúra Benesa a loptu poslal do siete,“ opísal všetky tri svoje gólové zásahy.

Kým v pohári sa náš útočník predviedol tak ako sa na strelca patrí, v úvodných troch ligových kolách zatiaľ čakal na gól márne. „Nervózny z toho nie som, aj keď vždy ma štve, keď gól nedám, lebo to je moja úloha. Ale nerobím si z toho ťažkú hlavu. Aj z tohto pohľadu ale bol pre mňa pohárový zápas dobrý na naštartovanie a zdvihnutie sebavedomia. Splnil preto svoj účel,“ myslí si P. Šafranko.  K otváraciemu gólu sezóny bol blízko najmä v závere stretnutia s Liptovským Mikulášom, no lopta z jeho hlavy v posledným sekundách hry skončila na žrdi. „Sklamalo a nahnevalo ma to. Ale je to preto, že sa mi vracajú isté veci, ktoré som na začiatku sezóny podcenil a mútili mi hlavu. Teraz sa mi to takto vracia. Ale myslím si, že sa to opäť vráti do pôvodných koľají. A zase to tam bude padať. Treba len makať,“ verí v pravú futbalovú karmu. Mútiť hlavu mu pritom mali šumy okolo jeho možného prestupu. Sám chlapsky priznáva, že situácia s akou sa doteraz nestretol, s ním zamávala. Nebol na ňu dostatočne pripravený. „Strašne veľa ľudí mi volalo a dávali mi rôzne ponuky. Mútili mi hlavu rôznymi klubmi, kde by som mal ísť. Volalo mi kopec manažérov, že mám prestúpiť a už som sa tak nesústredil na hru a futbal ako na to, kde mám prestúpiť. Boli to tie nešťastné prestupy a špekulácie o mojom odchode, ktoré za tým treba hľadať.“

Záujemcov konkretizovať nechce. Išlo ale o domáce i zahraničné kluby. Nič z toho sa však doteraz nepodarilo uzavrieť a hoci prestupový termín ešte neskončil, náš útočník sa už zdá byť ohľadne svojej najbližšej budúcnosti rozhodnutý. „Informácie mám, že sú  ešte nejaké možnosti, ale ja hovorím, že ostávam definitívne tu. Ľudia, ktorí za mnou prišli, nedokázali dotiahnuť veci do takého konca, aby sa prestup uskutočnil. Čiže ja potom nemám záujem riešiť iné veci. Keď prestupujem, určite sa o to nemá starať hráč, ale kluby, ktoré ho chcú, alebo manažéri, ktorí prestup sprostredkujú,“ hovorí rodák zo Stropkova, ktorý má zmluvu s Tatranom do leta budúceho roka. „Záujem teší, ale veci sa nedotiahli. Bol som v kontakte s tými klubmi, čiže ten záujem beriem taký neucelený a nedotiahnutý do konca. Otázka teda je, či tam ten záujem vôbec bol, keď sa to napokon nedotiahlo. Určite to ale bolo prospešné a keď budem na sebe drieť a makať, úspech sa dostaví. A takýchto období ešte zažijem viac,“ dodáva ale s tým, že hlavu si už bude chcieť nechať čistú.

Teraz sa chce sústrediť na pôsobenie v Tatrane. Zároveň nastupuje do 2. ročníka na vysokej škole. „Takže toto ostávajú moje priority.“ Najbližšie je ním zápas proti lídrovi tabuľky zo Zvolena. Tím trénera Antona Jánoša sa pred sezónou posilnil aj o nášho obrancu Richarda Kačalu, no ten sa na dobre známom trávniku nepredstaví. V predchádzajúcom kole proti rimavskej Sobote videl už v 12. minúte červenú kartu a duel nedohral, takže ho čaká dištanc. „Sklamalo ma to a zároveň ma to rozosmialo. Ale kto pozná Riša vie, že uňho červená karta nerobí problém. To je proste typický on. Už som sa  naňho tešil, že si to na trávniku rozdáme. Mám rád typologicky takých obrancov ako je on, ktorý dokáže zahrať aj tvrdšie,“ hovorí o bývalom spoluhráčovi P. Šafranko.

Zvolen má po úvodných troch kolách ako jediný tím na svojom konte plný počet 9 bodov a veľavravné skóre 9:1. „Nemyslím si, žeby boli lepší ako my. A že tu prídu v úlohe favorita. Budeme chcieť vyhrať ako tím a dúfam, že to dobre dopadne a že doma uspejeme a pomaličky začneme zase zbierať body, aby sme sa posunuli na najvyššie priečky. Aj keď je iba začiatok súťaže, čím skôr si tie body nazbierame, tým bude lepšie,“ hovorí pred zápasom náš útočník a  pohľad na tabuľku mu dáva za pravdu. V hre sú totiž tri body, ktoré môžu znamenať zmazanie aktuálnej straty na Zvolen na jeden bod, ale aj jej natiahnutie na sedembodový rozdiel. Na pamäti treba mať aj to, že v minulej sezóne sa Zvolenčanom podarilo v Prešove vyhrať 2:0 gólmi Olivera Špilára, čo ale zelenobieli súperovi oplatili na jeho ihrisku výhrou 1:0 Katonovým gólom. „Je to z tohto pohľadu jeden z tých najdôležitejších zápasov a preto ho chceme vyhrať. Spravíme preto všetko…“.

V domácich dueloch sa ale zatiaľ zelenobielym nedarí, zaznamenali v nich iba dve remízy. „Je to aj o tom prostredí, ktoré tu je,“ myslí si P. Šafranko  vysvetľuje: „Na porovnanie teraz v Períne prišlo na futbal vyše 500 ľudí a tí na polčas i na konci zápasu, v ktorom ich tím dostal osem gólov, hráčom zatlieskali. Tu vyhráme 3:0 a zatlieskajú nám naši rodičia, kamaráti a možno pár ľudí, ktorí prídu na futbal fakt s radosťou. Domáce prostredie ale má byť o niečom inom a my sa doma možno necítime úplne ako doma. Osobne síce podporu počujem a negatívne veci sa snažím nevnímať, ale chcel by som aj tých našich fanúšikov poprosiť, že nie vždy sa musí dariť. A podporiť treba niekedy aj keď niečo nevychádza. Nielen vtedy, keď sa postupuje, alebo hrá najvyššia súťaž. Lebo nefandia len nám, ale aj klubu. Keď fandia klubu, fandia aj nám, lebo to určite budeme cítiť. Je pre nás motivácia, keď vyjde prihrávka, alebo strela a počujete ako tisíc fanúšikov vás povzbudzuje a tlieska, tak o to väčšia chuť je spraviť to znova, dať gól a dať zo seba nie 100, ale 120 percent,“ dodáva opäť otvorene.  

 (ik)