Guľášový zápas s Marekom Hamšíkom
Dvadsaťpäťročný hráč si v Tatrane splnil jeden zo svojich cieľov.
Jednou zo zimných posíl v šatni „koňarov“ je 25-ročný obranca Patrik Prikryl. Posledné tri roky strávil v druholigovom FK Pohronie Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa. V zime sa dostal do futbalového Tatrana. V zeleno-bielom drese zažil v najvyššej súťaži svoju premiéru a tým si splnil aj jeden zo svojich cieľov. Prešovu by rád pomohol k záchrane vo Fortuna lige, chcel by odohrať čo najviac zápasov a futbalovo sa posunúť vpred.
Keďže pochádzaš z Banskej Bystrice, ktorá je aj tvojím rodným mestom, určite si tam začínal aj s futbalom.
„Áno, v Banskej Bystrici som sa narodil a priamo tam aj bývam.
Kedy si sa k tomuto športu dostal?
„K futbalu som sa dostal na základnej školy. Vtedy po základných školách chodili tréneri a vyberali hráčov, ja som vtedy navštevoval prvý stupeň. Ponuka hrať futbal ma zaujala. Na tréning ma zobrala mamina a ostalo mi to dodnes.“
Futbalovú kariéru si odštartoval v dnes už neexistujúcom klube ŠKM Savon. Do Dukly, ktorá je najväčším banskobystrickým klubom, si prestúpil v žiackom veku. Ako ti to tam šlo?
„Veľmi dobre nie. Dukla bola vtedy na inej úrovni, ako je teraz. Bolo tam veľa cezpoľných hráčov, ktorí boli kvalitní. Veľa príležitosti som v jednotlivých kategóriách nedostával.“
Aj napriek tomu si ale v tomto klube dosiahol niekoľko úspechov. Ktoré boli pre teba tie najväčšie?
„Bolo to tak. So staršími žiakmi sme získali druhé miesto na majstrovstvách Slovenska. Potom sa nám podaril ešte jeden pekný úspech. V mladšom doraste „B“ sme sa stali víťazmi druhej ligy.“
Patrik Prikryl (ležiaci na zemi) vo svojich futbalových začiatkoch.
Spomínal si, že v čase tvojho pôsobenia v Dukle s tebou hralo veľa ďalších kvalitných futbalistov, ktorí pochádzali z okolia. Jedným z nich bol aj súčasný slovenský reprezentant a kmeňový hráč slávneho AS Rím Norbert Gyömber, momentálne hrajúci v FC Bari. Bol aj on tvoj spoluhráč?
„Áno, Noro je z mojich bývalých spoluhráčov najznámejší. Už od mala mal veľkú kvalitu. Dovolím si tvrdiť, že bol o triedu lepší, ako ostatní, nie nadarmo je teraz tam, kde je. Charakteristický bol u neho veľký zápal do hry, vždy chcel vyhrávať, bol víťazný typ a to mu aj ostalo.“
Keďže Noro bol tvoj spoluhráč, dá sa povedať, že bol aj tvojím konkurentom na stopérskom poste?
„V podstate áno, ale keď som bol mladší, hral som väčšinou na ľavej strane obrany a on bol väčšinou stopér, prípadne pravý kraj obrany. Vtedy sme preto až takí konkurenti neboli. Vychádzal som s ním veľmi dobre, ako aj s každým hráčom v tíme.“
Ste spolu ešte v kontakte? Stretávate sa občas?
„Od kedy odišiel do Talianska už nie sme spolu v kontakte. Keď hral za mužov v Bystrici, ešte sme sa párkrát stretli, ale potom už vôbec.“
V Dukle bola veľká konkurencia a možno aj z toho dôvodu mierili tvoje kroky ešte v dorasteneckej kategórii U17 do klubu ŠK Badín. Tam sa ti darilo podstatne viac.
„Dá sa povedať, že áno. V Badíne som zažil pekné chvíle. Vyhrali sme štvrtú ligu a postúpili do tretej. Mali sme ešte jeden väčší úspech. Dostali sme sa do osemfinále Slovenského pohára. Naším súperom v tejto fáze súťaže boli Košice, s ktorými sme prehrali len tesne 0:1.“
ŠK Badín je aktuálne Futbalová akadémia Mareka Hamšíka. Stredopoliar talianskeho SSC Neapol si zobral tento klub pod svoje krídla pred dvoma rokmi. Stretli ste sa tam?
„Nie, ja som ho tam nezažil. Pred troma rokmi som odišiel do FK Pohronie a klub sa premenoval na Marekovu akadémiu až po mojom odchode. Na benefičných zápasoch som však proti Marekovi hral. Išlo o priateľské stretnutie, nešli sme na plno. Bol to taký guľášový zápas, kde o nič nejde.“
Patrik Prikryl (vpravo) v drese FK Pohronie.
V roku 2015 si sa presunul do ďalšieho klubu. Tvojím pôsobiskom na nasledujúce tri roky sa stalo FK Pohronie. Za ten čas si musel v tomto tíme zažiť dosť. Raz sa vám darilo, inokedy nie. Ako hodnotíš toto obdobie?
„Každá sezóna bola niečím špecifická. Počas môjho prvého ročníka vo farbách Pohronia sa nám nepodarilo prebojovať do prvej šestky, to bol trochu neúspech. Jarná časť potom nemala veľký význam, keďže sme mali veľký náskok v skupine o záchranu. Novú sezónu sme začali výborne. V jeseni sme boli v druhej lige prví, no nakoniec nám šiesta priečka aj tak ušla.“
Potom sa vám podaril husársky kúsok. V súťaži sa vám veľmi nedarilo, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a na poslednú chvíľu ste sa zachránili. Bola to jedna z najťažších sezón?
„Určite, ale pre mňa to bol zároveň aj veľký zážitok. Zachránili sme sa na poslednú chvíľu. Prvých šesť zápasov sme prehrali, strata bola veľká. V závere ligy sme potom museli poriadne zabojovať. Iné tímy prehrali, my sme všetko vyhrali a na toto som hrdý. Pohronie sme zachránili a naďalej môže pôsobiť v druhej najvyššej súťaži.“
V zime si prestúpil do Prešova, ktorý hrá o záchranu tiež, ale v najvyššej súťaži.
„Áno, posledný rok mám so záchranárskymi prácami skúsenosti. Dúfam však, že čo najskôr sa zo spodu tabuľky dostaneme vyššie. Bude sa nám ľahšie dýchať a tlak nebude až taký veľký.“
Na fotografii Patrik Prikryl (s číslom 19) v zápase proti Michalovciam.
Zdieľaj
Guľášový zápas s Marekom Hamšíkom
Dvadsaťpäťročný hráč si v Tatrane splnil jeden zo svojich cieľov.
Jednou zo zimných posíl v šatni „koňarov“ je 25-ročný obranca Patrik Prikryl. Posledné tri roky strávil v druholigovom FK Pohronie Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa. V zime sa dostal do futbalového Tatrana. V zeleno-bielom drese zažil v najvyššej súťaži svoju premiéru a tým si splnil aj jeden zo svojich cieľov. Prešovu by rád pomohol k záchrane vo Fortuna lige, chcel by odohrať čo najviac zápasov a futbalovo sa posunúť vpred.
Keďže pochádzaš z Banskej Bystrice, ktorá je aj tvojím rodným mestom, určite si tam začínal aj s futbalom.
„Áno, v Banskej Bystrici som sa narodil a priamo tam aj bývam.
Kedy si sa k tomuto športu dostal?
„K futbalu som sa dostal na základnej školy. Vtedy po základných školách chodili tréneri a vyberali hráčov, ja som vtedy navštevoval prvý stupeň. Ponuka hrať futbal ma zaujala. Na tréning ma zobrala mamina a ostalo mi to dodnes.“
Futbalovú kariéru si odštartoval v dnes už neexistujúcom klube ŠKM Savon. Do Dukly, ktorá je najväčším banskobystrickým klubom, si prestúpil v žiackom veku. Ako ti to tam šlo?
„Veľmi dobre nie. Dukla bola vtedy na inej úrovni, ako je teraz. Bolo tam veľa cezpoľných hráčov, ktorí boli kvalitní. Veľa príležitosti som v jednotlivých kategóriách nedostával.“
Aj napriek tomu si ale v tomto klube dosiahol niekoľko úspechov. Ktoré boli pre teba tie najväčšie?
„Bolo to tak. So staršími žiakmi sme získali druhé miesto na majstrovstvách Slovenska. Potom sa nám podaril ešte jeden pekný úspech. V mladšom doraste „B“ sme sa stali víťazmi druhej ligy.“
Patrik Prikryl (ležiaci na zemi) vo svojich futbalových začiatkoch.
Spomínal si, že v čase tvojho pôsobenia v Dukle s tebou hralo veľa ďalších kvalitných futbalistov, ktorí pochádzali z okolia. Jedným z nich bol aj súčasný slovenský reprezentant a kmeňový hráč slávneho AS Rím Norbert Gyömber, momentálne hrajúci v FC Bari. Bol aj on tvoj spoluhráč?
„Áno, Noro je z mojich bývalých spoluhráčov najznámejší. Už od mala mal veľkú kvalitu. Dovolím si tvrdiť, že bol o triedu lepší, ako ostatní, nie nadarmo je teraz tam, kde je. Charakteristický bol u neho veľký zápal do hry, vždy chcel vyhrávať, bol víťazný typ a to mu aj ostalo.“
Keďže Noro bol tvoj spoluhráč, dá sa povedať, že bol aj tvojím konkurentom na stopérskom poste?
„V podstate áno, ale keď som bol mladší, hral som väčšinou na ľavej strane obrany a on bol väčšinou stopér, prípadne pravý kraj obrany. Vtedy sme preto až takí konkurenti neboli. Vychádzal som s ním veľmi dobre, ako aj s každým hráčom v tíme.“
Ste spolu ešte v kontakte? Stretávate sa občas?
„Od kedy odišiel do Talianska už nie sme spolu v kontakte. Keď hral za mužov v Bystrici, ešte sme sa párkrát stretli, ale potom už vôbec.“
V Dukle bola veľká konkurencia a možno aj z toho dôvodu mierili tvoje kroky ešte v dorasteneckej kategórii U17 do klubu ŠK Badín. Tam sa ti darilo podstatne viac.
„Dá sa povedať, že áno. V Badíne som zažil pekné chvíle. Vyhrali sme štvrtú ligu a postúpili do tretej. Mali sme ešte jeden väčší úspech. Dostali sme sa do osemfinále Slovenského pohára. Naším súperom v tejto fáze súťaže boli Košice, s ktorými sme prehrali len tesne 0:1.“
ŠK Badín je aktuálne Futbalová akadémia Mareka Hamšíka. Stredopoliar talianskeho SSC Neapol si zobral tento klub pod svoje krídla pred dvoma rokmi. Stretli ste sa tam?
„Nie, ja som ho tam nezažil. Pred troma rokmi som odišiel do FK Pohronie a klub sa premenoval na Marekovu akadémiu až po mojom odchode. Na benefičných zápasoch som však proti Marekovi hral. Išlo o priateľské stretnutie, nešli sme na plno. Bol to taký guľášový zápas, kde o nič nejde.“
Patrik Prikryl (vpravo) v drese FK Pohronie.
V roku 2015 si sa presunul do ďalšieho klubu. Tvojím pôsobiskom na nasledujúce tri roky sa stalo FK Pohronie. Za ten čas si musel v tomto tíme zažiť dosť. Raz sa vám darilo, inokedy nie. Ako hodnotíš toto obdobie?
„Každá sezóna bola niečím špecifická. Počas môjho prvého ročníka vo farbách Pohronia sa nám nepodarilo prebojovať do prvej šestky, to bol trochu neúspech. Jarná časť potom nemala veľký význam, keďže sme mali veľký náskok v skupine o záchranu. Novú sezónu sme začali výborne. V jeseni sme boli v druhej lige prví, no nakoniec nám šiesta priečka aj tak ušla.“
Potom sa vám podaril husársky kúsok. V súťaži sa vám veľmi nedarilo, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a na poslednú chvíľu ste sa zachránili. Bola to jedna z najťažších sezón?
„Určite, ale pre mňa to bol zároveň aj veľký zážitok. Zachránili sme sa na poslednú chvíľu. Prvých šesť zápasov sme prehrali, strata bola veľká. V závere ligy sme potom museli poriadne zabojovať. Iné tímy prehrali, my sme všetko vyhrali a na toto som hrdý. Pohronie sme zachránili a naďalej môže pôsobiť v druhej najvyššej súťaži.“
V zime si prestúpil do Prešova, ktorý hrá o záchranu tiež, ale v najvyššej súťaži.
„Áno, posledný rok mám so záchranárskymi prácami skúsenosti. Dúfam však, že čo najskôr sa zo spodu tabuľky dostaneme vyššie. Bude sa nám ľahšie dýchať a tlak nebude až taký veľký.“
Na fotografii Patrik Prikryl (s číslom 19) v zápase proti Michalovciam.
