Rozhovor s Patrikom Lukáčom 2. časť

Brankárovi Lukáčovi trpezlivosť ruže priniesla

Prinášame vám druhú časť rozhovoru s brankárom 1. FC Tatran Prešov Patrikom Lukáčom. Prvú časť nájdete tu:

http://www.1fctatran.sk/2018/05/02/rozhovor-s-patrikom-lukacom-1-cast/

Po vypršaní hosťovania v Liberci nastalo v tvojej kariére horšie obdobie. Bolo zatiaľ tvojím najťažším?

„Áno, tri mesiace som bol bez klubu, doma. Až potom ma zavolal tréner Mentel, ktorý vtedy viedol Senicu, aby som k nim prišiel trénovať. Na Záhorí som bol dva mesiace, za tento tím som odchytal len jeden pohárový zápas. Išlo o krátke pôsobenie, ale tréningy s trénerom Mentelom mi dosť pomohli. Zasa to bola iná brankárska škola, dobre som tam potrénoval.“

Neskôr si na dva roky išiel do Podbrezovej, kde si prestúpil počas zimnej prestávky. Na Horehroní ste sa zišli viacerí Prešovčania. Ty, hlavný tréner Marek Fabuľa, tréner brankárov Branislav Benko, hráči Miroslav Viazanko a bývalý futbalista Tatrana Pavol Šafranko.

„Presne tak, boli sme tam viacerí rodáci. Tréner Benko je teraz v prešovskej akadémii a kouč Fabuľa ma trénoval aj v doraste Tatrana. Do Podbrezovej si ma vtedy zobrali, no mrzí ma, že som za nich odchytal iba jeden ligový zápas so Slovanom.“

Jednotkou v tíme „železiarov“ bol Martin Kuciak, ktorý mal výbornú formu. Pre teba ako mladého brankára bolo určite ťažké sa proti nemu presadiť. V bráne si ale dostal prednosť vo viacerých pohárových zápasoch.

„To áno. Maťo mal vtedy super fazónu a vlastne aj celý tím. Minulú sezónu Podbrezová bojovala o pohárovú Európu, nakoniec obsadila v ligovej tabuľke výborné piate miesto. Proti Maťovi som to mal ťažké, bolo veľmi náročné presadiť sa. Väčšinou som chytal za Béčko v druhej lige.“

Ty si mal ale stále veľmi silnú brankársku konkurenciu. V Liberci to bol skúsený Lukáš Hroššo, v Podbrezovej zasa Martin Kuciak.

„Je to tak. Stále išlo o starších a skúsenejších gólmanov, ktorí chytali dobre. Nebol dôvod ich meniť. Ja som bol mladší a v najvyššej súťaži som mal málo odchytané.“

Brankársky post je v kolektíve individuálny, do zápasu sa dostáva len jeden, druhý čaká na svoju príležitosť. Gólman teda musí mať aj trpezlivosť.

„Tento post je špecifickejší, chytá len jeden. Brankári ale majú dlhšiu životnosť, ako hráči. Záleží na gólmanovi, aby bol skúsený. Hlavne on dodáva mužstvu pokoj. Brankár získava prax postupne. Preto sa to aj tak hovorí, že brankári dozrievajú neskôr.“

Tebe trpezlivosť ruže priniesla. Po šiestich rokoch si sa vrátil späť do rodného Prešova a v najstaršom futbalovom klube si sa stal jednotkou. Ako vnímaš tento fakt?

(Úsmev) „Išiel som sem s tým, že chcem chytať. Bol som veľmi rád, keď tréner v prvom kole ukázal na mňa a podarilo sa mi dostať do brány. Dúfam, že v nej vydržím čo najdlhšie. Teším sa, že som dostal šancu v mužstve, kde som vyrastal.“

Je to prvýkrát, čo si dostal dôveru v bráne ligového mužstva. Máš pred zápasmi trému?

„Nemám (smiech). Predzápasová nervozita u mňa stále je, ale nenazval by som to trémou. Prvýkrát dostávam od trénera takú dôveru, ale makám a trénujem, ako vždy. Verím, že sa bude dariť aj mužstvu a že Prešovu ligu zachránime.“

Premiéru v A družstve Tatrana si absolvoval práve proti Podbrezovej, kde si predtým pôsobil. Bol to pre teba špecifický zápas?

„Bol, ale žiaľ, prehrali sme. Výsledok ma veľmi mrzel, chcel som s nimi vyhrať a ukázať im, že som dobrý brankár. U nich sme potom remizovali, žiaľ, nerozhodný výsledok s sa zrodil do tretice aj minulý týždeň. Išlo o dôležitý zápas, je to škoda. Veril som, že sa nám s nimi podarí zvíťaziť.“

Určite je ale pozitívne to, že si sa po dlhom čase vrátil späť domov?

„Áno, doháňam čo som zameškal (smiech). Konečne môžem byť s rodinou a kamarátmi, ktorých som dlho nevidel. Vonku som bol šesť rokov a do Prešova som chodil len dvakrát do roka. Teším sa z toho, že môžem byť opäť doma pri svojej rodine.“

Ako si sa vlastne dostal naspäť do Prešova?

„Volal mi tréner Kovalec aj Maroš Ferenc s tým, že zháňajú brankára. Podbrezová ma uvoľnila na tri dni. Potom som sem prišiel od januára na zimnú prípravu, keď mi skončila zmluva. Nevedel som, ako sa vyrieši trénerská otázka. Nakoniec ostal tréner Mišovec, on aj Maroš Ferenc o mňa prejavili záujem. Som rád, že sme sa dohodli.“

Prišiel si do známeho prostredia, skoro so všetkými hráčmi si sa poznal, spolu ste pôsobili v dorasteneckých kategóriách Tatrana. Zapadnúť do kolektívu pre teba asi nebol problém?

„S chlapcami som vyrastal, poznám deväťdesiat percent mužstva. Máme výborné vzťahy, v kabíne sme veľmi dobrá partia, všetko šľape, ako má. Verím, že sa nám podarí to, čo chceme všetci (úsmev).

Ako často meníš brankárske rukavice?

„Mám zápasové aj tréningové rukavice. Používam ich kým lepia. Niektoré vydržia päť, šesť zápasov, niektoré desať a iné dva zápasy. A používam ich aj podľa toho, ako sa mi v nich darí (úsmev).“

Vizitka

Meno a priezvisko: Patrik Lukáč

Dátum narodenia: 5. decembra 1994 v Prešove

Národnosť: slovenská

Stav: slobodný

Prezývka: Luky

Výška/hmotnosť: 191 cm / 87 kg

Pozícia: brankár

Číslo dresu: 30

Predchádzajúce kluby: Partizán Bardejov, 1. FC Tatran Prešov, FK Teplice, FC Slovan Liberec, FK Senica, FK Železiarne Podbrezová

Obľúbený klub: Olympique Marseille

Obľúbený hráč: Gianluigi Buffon, Joe Hart

Obľúbená hudba: disco

Obľúbené jedlo: bryndzové halušky

Záľuby a voľný čas: playstation, čas strávený s priateľkou, výlety

Foto: Jozef Bedej

Zdieľaj