Rozhodli dva zásadné momenty
Sezóna 2017/2018 je za nami. V nasledujúcom ročníku budú zeleno-bieli účinkovať iba v druhej najvyššej súťaži.
V jarnej časti Fortuna ligy bol hlavným kormidelníkom Tatrana Anton Mišovec, pre ktorého išlo o prvú trénerskú skúsenosť v najvyššej mužskej súťaži. Cieľom hlavného trénera, ale aj celého tímu, bola záchrana v najvyššej súťaži. Misiu sa však „koňarom“ nepodarilo naplniť. Zeleno-bieli obsadili prvú nepostupovú priečku. S koučom Prešova sme sa po skončení sezóny porozprávali.
K tímu ste prišli v januári a viedli ste ho aj počas zimnej prípravy. Pred začiatkom jarnej časti Fortuna ligy ste sa napokon stali hlavným kormidelníkom 1. FC Tatran Prešov. Išlo však o zložitú situáciu, dlho sa rozhodovalo o tom, kto bude trénerom A tímu. Ovplyvnilo vás to?
„Na mňa to nemalo veľký vplyv. Od začiatku som sa snažil dávať mužstvu všetko podstatné. Zimná príprava bola dobrá, mali sme úspechy v prípravných zápasoch. Museli sme však veľa pracovať na tom, aby sa skupinky v mužstve spojili a stal sa z nich jeden súdržný tím.“
Potom začala ligová súťaž. Tatran nastupoval do jarnej časti z predposledného miesta, pred Senicou mal dvojbodový náskok.
„V úvode jari sme odohrali tri zápasy, ktoré spadali do základnej časti. Začiatok bol ťažký, výsledkovo nám ušlo stretnutie s Podbrezovou, potom nás čakal Trenčín. Hra v druhom súboji už bola vyrovnanejšia, no záver nám nevyšiel a aj pod hradom Matúša Čáka sme prehrali takisto 0:2. Dobrý výkon sme preniesli do ďalšieho duelu proti Ružomberku a vrátili sme sa k tomu, ako sme hrali v príprave. Potom už nasledovali boje v skupine o záchranu.“
Anton Mišovec. Foto: Jaroslav Suchár/SOHE PRESS MEDIA
V druhej šestke ste nemali ani raz víťaznú vlnu, ale ani negatívnu sériu. Veľa bodov Tatran stratil v stretnutiach, v ktorých mal blízko k trom bodom, no do víťazného konca ich nedotiahol. Čo k tomu chýbalo?
„V skupine o záchranu sme mali veľa remíz, nebodovým sériám sme sa vyhýbali. Naopak pred mojím príchodom prehral tím aj šesťkrát za sebou, psychika bola preto narušená. Pracovali sme na tom, aby mužstvo zlepšilo herný prejav a výsledky. V niektorých stretnutiach chýbalo naozaj málo k tomu, aby sme z remízy urobili víťazstvo a teraz by sme hovorili, že sme zachránení. Nevyšlo to, lebo šance, ktoré sme si vypracovali, sa nám nedarilo premieňať. Niekedy sme dostávali lacné góly po našich individuálnych taktických chybách.“
Boj o záchranu bol tesný, jedenásty aj dvanásty celok nazbierali v sezóne zhodne 26 bodov. Tatran ligu opúšťa kvôli horšiemu skóre zo vzájomných zápasov so Senicou. V domácom stretnutí so Záhorákmi bol pritom Tatran vo vedení. O víťazstvo vás pripravil inkasovaný gól v závere stretnutia. Dva stratené body s priamym konkurentom vám v konečnom zúčtovaní chýbali. Výsledok z tohto stretnutia vás mrzí najviac?
„Zásadné momenty v boji o záchranu boli dva. Prvým bol spomínaný domáci duel so Senicou, v ktorom sme v závere po chybe a zlom postavení po centri dostali vyrovnávajúci gól. Veľká škoda je aj zápasu s Nitrou, ktorý sme hrali v Poprade. Viedli sme 1:0 a súper vyrovnal po našom vlastnom góle. Tieto dva súboje ma mrzia najviac. V predposlednom kole nám na ihrisku Senice stratené body chýbali, potrebovali sme zvíťaziť. V druhom polčase sme boli lepší, ako súper, ale nepremenili sme šance a gól sa nám nepodarilo dať. Senica predtým využila naše zaváhanie v dvojzápase s Nitrou, slabšiu formu súperov a trikrát za sebou zázračne vyhrala.“
Tím hral celý čas o záchranu. Bolo ťažké motivovať hráčov?
„V kabíne sme nemali žiadnu krízu. V určitých chvíľach som musel zvýšiť hlas a hráčov viac usmerniť. Motivovaní aj takticky pripravení sme nastupovali do každého duelu. Doplácali sme skôr na individuálne chyby a nepremenené šance, preto sme nedosiahli lepšie výsledky. Stretnutia boli veľakrát rozohrané dobre herne aj výsledkovo, ale dobrý výsledok sa nepodarilo udržať do konca zápasu.“
Tatran zlepšil defenzívu, v jarnej časti inkasoval len šestnásťkrát. Najväčší problém robilo strieľanie gólov. Počas celej sezóny Prešov zaznamenal iba dvadsaťdva presných zásahov, čo je najmenej spomedzi všetkých účastníkov najvyššej súťaže. Zrážala vás najmä ofenzívna hra?
„Obranu sme naozaj zlepšili. Dostali sme šestnásť gólov, čo je z môjho pohľadu dosť. Keď sa ale pozriem na jesennú časť, v ktorej Tatran inkasoval štyridsaťkrát, je to veľký posun. Vpredu sme hru zlepšili. Snažili sme sa hrať viac kombinačne, ale keďže príležitosti ostali nevyužité, vyzerá to tak, že nám ofenzíva nevychádzala. Počet striel aj šance so súpermi boli ale vždy zrovnateľné. V Zlatých Moravciach sme napríklad prehrali 0:4, ale počet striel na bránu bol vyrovnaný 5:5. Za stavu 2:0 sme na konci hru otvorili, preto sme inkasovali ďalšie dva góly. V našom prípade išlo vždy skôr o menej kvalitnejšie zakončenie alebo nesprávne zvolený spôsob zakončenia, no niekedy nám chýbalo aj trošku šťastia.
Druhá časť rozhovoru bude uverejnená čoskoro.
Foto: Jaroslav Suchár/SOHE PRESS MEDIA
Zdieľaj
Rozhodli dva zásadné momenty
Sezóna 2017/2018 je za nami. V nasledujúcom ročníku budú zeleno-bieli účinkovať iba v druhej najvyššej súťaži.
V jarnej časti Fortuna ligy bol hlavným kormidelníkom Tatrana Anton Mišovec, pre ktorého išlo o prvú trénerskú skúsenosť v najvyššej mužskej súťaži. Cieľom hlavného trénera, ale aj celého tímu, bola záchrana v najvyššej súťaži. Misiu sa však „koňarom“ nepodarilo naplniť. Zeleno-bieli obsadili prvú nepostupovú priečku. S koučom Prešova sme sa po skončení sezóny porozprávali.
K tímu ste prišli v januári a viedli ste ho aj počas zimnej prípravy. Pred začiatkom jarnej časti Fortuna ligy ste sa napokon stali hlavným kormidelníkom 1. FC Tatran Prešov. Išlo však o zložitú situáciu, dlho sa rozhodovalo o tom, kto bude trénerom A tímu. Ovplyvnilo vás to?
„Na mňa to nemalo veľký vplyv. Od začiatku som sa snažil dávať mužstvu všetko podstatné. Zimná príprava bola dobrá, mali sme úspechy v prípravných zápasoch. Museli sme však veľa pracovať na tom, aby sa skupinky v mužstve spojili a stal sa z nich jeden súdržný tím.“
Potom začala ligová súťaž. Tatran nastupoval do jarnej časti z predposledného miesta, pred Senicou mal dvojbodový náskok.
„V úvode jari sme odohrali tri zápasy, ktoré spadali do základnej časti. Začiatok bol ťažký, výsledkovo nám ušlo stretnutie s Podbrezovou, potom nás čakal Trenčín. Hra v druhom súboji už bola vyrovnanejšia, no záver nám nevyšiel a aj pod hradom Matúša Čáka sme prehrali takisto 0:2. Dobrý výkon sme preniesli do ďalšieho duelu proti Ružomberku a vrátili sme sa k tomu, ako sme hrali v príprave. Potom už nasledovali boje v skupine o záchranu.“
Anton Mišovec. Foto: Jaroslav Suchár/SOHE PRESS MEDIA
V druhej šestke ste nemali ani raz víťaznú vlnu, ale ani negatívnu sériu. Veľa bodov Tatran stratil v stretnutiach, v ktorých mal blízko k trom bodom, no do víťazného konca ich nedotiahol. Čo k tomu chýbalo?
„V skupine o záchranu sme mali veľa remíz, nebodovým sériám sme sa vyhýbali. Naopak pred mojím príchodom prehral tím aj šesťkrát za sebou, psychika bola preto narušená. Pracovali sme na tom, aby mužstvo zlepšilo herný prejav a výsledky. V niektorých stretnutiach chýbalo naozaj málo k tomu, aby sme z remízy urobili víťazstvo a teraz by sme hovorili, že sme zachránení. Nevyšlo to, lebo šance, ktoré sme si vypracovali, sa nám nedarilo premieňať. Niekedy sme dostávali lacné góly po našich individuálnych taktických chybách.“
Boj o záchranu bol tesný, jedenásty aj dvanásty celok nazbierali v sezóne zhodne 26 bodov. Tatran ligu opúšťa kvôli horšiemu skóre zo vzájomných zápasov so Senicou. V domácom stretnutí so Záhorákmi bol pritom Tatran vo vedení. O víťazstvo vás pripravil inkasovaný gól v závere stretnutia. Dva stratené body s priamym konkurentom vám v konečnom zúčtovaní chýbali. Výsledok z tohto stretnutia vás mrzí najviac?
„Zásadné momenty v boji o záchranu boli dva. Prvým bol spomínaný domáci duel so Senicou, v ktorom sme v závere po chybe a zlom postavení po centri dostali vyrovnávajúci gól. Veľká škoda je aj zápasu s Nitrou, ktorý sme hrali v Poprade. Viedli sme 1:0 a súper vyrovnal po našom vlastnom góle. Tieto dva súboje ma mrzia najviac. V predposlednom kole nám na ihrisku Senice stratené body chýbali, potrebovali sme zvíťaziť. V druhom polčase sme boli lepší, ako súper, ale nepremenili sme šance a gól sa nám nepodarilo dať. Senica predtým využila naše zaváhanie v dvojzápase s Nitrou, slabšiu formu súperov a trikrát za sebou zázračne vyhrala.“
Tím hral celý čas o záchranu. Bolo ťažké motivovať hráčov?
„V kabíne sme nemali žiadnu krízu. V určitých chvíľach som musel zvýšiť hlas a hráčov viac usmerniť. Motivovaní aj takticky pripravení sme nastupovali do každého duelu. Doplácali sme skôr na individuálne chyby a nepremenené šance, preto sme nedosiahli lepšie výsledky. Stretnutia boli veľakrát rozohrané dobre herne aj výsledkovo, ale dobrý výsledok sa nepodarilo udržať do konca zápasu.“
Tatran zlepšil defenzívu, v jarnej časti inkasoval len šestnásťkrát. Najväčší problém robilo strieľanie gólov. Počas celej sezóny Prešov zaznamenal iba dvadsaťdva presných zásahov, čo je najmenej spomedzi všetkých účastníkov najvyššej súťaže. Zrážala vás najmä ofenzívna hra?
„Obranu sme naozaj zlepšili. Dostali sme šestnásť gólov, čo je z môjho pohľadu dosť. Keď sa ale pozriem na jesennú časť, v ktorej Tatran inkasoval štyridsaťkrát, je to veľký posun. Vpredu sme hru zlepšili. Snažili sme sa hrať viac kombinačne, ale keďže príležitosti ostali nevyužité, vyzerá to tak, že nám ofenzíva nevychádzala. Počet striel aj šance so súpermi boli ale vždy zrovnateľné. V Zlatých Moravciach sme napríklad prehrali 0:4, ale počet striel na bránu bol vyrovnaný 5:5. Za stavu 2:0 sme na konci hru otvorili, preto sme inkasovali ďalšie dva góly. V našom prípade išlo vždy skôr o menej kvalitnejšie zakončenie alebo nesprávne zvolený spôsob zakončenia, no niekedy nám chýbalo aj trošku šťastia.
Druhá časť rozhovoru bude uverejnená čoskoro.
Foto: Jaroslav Suchár/SOHE PRESS MEDIA
