Predstavujeme letné posily Tatrana: Oliver Špilár 1. časť

Oliver Špilár sa inšpiroval kariérou známeho strýka

25-ročný Stropkovčan hrá na poste útočníka. V mládežníckych kategóriách bol reprezentantom Slovenska.

Oliver Špilár futbalovo rástol doma v Stropkove, neskôr prešiel viacerými klubmi na Slovensku, pôsobil aj v dvoch českých tímoch. V mládežníckych kategóriách bol reprezentantom Slovenska. 1. FC Tatran Prešov je pre 25-ročného útočníka už šiestou klubovou zastávkou. O svojej doterajšej kariére nám „Oli“ Špilár porozprával.

Oliver, máš známe priezvisko, tvoj strýko Marek Špilár má za sebou bohatú kariéru, bol úspešným futbalistom. K futbalu ťa priviedol on?

„V podstate áno, ale my sme celkovo športovo založená rodina. Dedo bol telocvikár, otec hrával futbal, ocova sestra Soňa bola veľmi dobrá volejbalistka, ktorá ma ukončenú fakultu športu v Prešove. Marek, ocov brat, bol úspešný futbalista a tak tiež mal ukončenú fakultu športu v Prešove. Takže my to máme v rodine (úsmev).“

Tvoj strýko hral v popredných slovenských, českých aj v ďalších zahraničných kluboch. Jeden čas hral aj v Prešove. Od strýka si sa inšpiroval, od novej sezóny si hráčom Tatrana aj ty. Chcel si ísť v jeho šľapajách?

„Tak asi cieľ každého futbalistu je mať úspešnú kariéru a dostať sa s futbalom čo najvyššie a to je aj mojím cieľom. Je pravda, že môj nebohý strýko Marek strávil nejaký čas svojej kariéry v prešovskom Tatrane, odkiaľ jeho futbalová cesta  viedla do susedného, už neexistujúceho 1. FC Košice. Tam sa stal majstrom ligy, podarilo sa mu dostať do ligovej jedenástky sezóny a tiež do výberu slovenskej reprezentácií, kde dokopy nazbieral asi 30 štartov. Neskôr hral v Ostrave, v Sigme Olomouc, v Belgických Club Brugge KV, s ktorými si zahral aj ligu majstrov. Svoju úspešnú kariéru zavŕšil v prvoligovom japonskom klube Nagoya Grampus eight.“

Oliver Špilár s číslom 18 v reprezentačnom drese Slovenska.

Prvé futbalové skúsenosti si začal zbierať na trávniku v Stropkove. V mládežníckych kategóriách si obliekal aj reprezentačný dres. Dvakrát si hral na Elite Round, ale mal si aj ďalšie úspechy. Zúčastnil si sa mnohých turnajov v zahraničí. NA ktorých podujatiach si bol?

„Bol som reprezentantom v juniorských kategóriách od U15 po U19, dokopy mám asi okolo štyridsaťpäť štartov. Dve účasti na Elite Round v Anglicku a doma na Slovensku. Prelietal som toho s futbalom veľa, videl veľa krajín od Slovenska cez napríklad Holandsko, Švédsko, Arménsko … až po Japonsko. Spomienky na juniorské reprezentácie mam pekné.“

Darilo sa ti aj v Stropkove. Ktoré úspechy si ceníš najviac?

„V Stropkove som bol trikrát vicemajster Slovenska v žiackych kategóriách v lige v hale aj v malom futbale. Keď sme hrali so Stropkovom prvú dorasteneckú ligu, skončili sme na piatom alebo šiestom mieste. Na také malé mesto a v konkurencii oveľa väčších miest a klubov, ako boli Prešov, Košice, Bratislava, Bystrica  to bol veľký úspech.“

V dorasteneckom veku si prestúpil do Michaloviec, kde bol vtedy okolo futbalu veľký boom. Prišiel tam známy tréner. Striedavo si nastupoval v Áčku aj v staršom doraste. Ako hodnotíš tento angažmán?

„Do Michaloviec som prišiel za trénera Vlastimila Petrželu, ktorý štyri roky trénoval Zenit Petrohrad. Na Zemplíne som bol členom A mužstva. Debut v druhej lige som mal ako sedemnásťročný proti ružomberskej rezerve. Gól som nedal a už ani neviem, ako ten zápas skončil. Za dorast som chodieval len sporadicky keď som nenastúpil za A mužstvo alebo keď malo Áčko voľno.“

Na Zemplíne si mal dokonca aj vážnejšie zranenie. Prežil si tam teda pekné, ale aj horšie chvíle a neskôr si dokonca prestúpil do Bohemians 1905 Praha.

„Áno, presne tak. Bolo to obdobie, počas ktorého sa mi darilo, keď som ako 18-ročný pravidelne nastupoval za A mužstvo, všetko išlo správnym smerom až pokiaľ som si počas jedného tréningu nepolámal predpriehlavkovú kosť na nohe, vďaka čomu som musel byť nútene pol roka bez futbalu. Ale taký je futbalový život, dal som sa dokopy začal znovu trénovať, hrávať a neskôr som dostal ponuku z Prahy do klubu Bohemians 1905, kde som následne aj prestúpil.“

Oli Špilár (vľavo) hral aj vo Zvolene.

Počas pôsobenia v klube z hlavného mesta Českej republiky si ale viackrát hosťoval na Slovensku.

„V Bohemianse bola v tom čase veľká konkurencia a bol veľký tlak na postup do ligy. Nepodarilo sa mi prebojovať do zostavy, chcel som pravidelne hrávať tak som šiel radšej hosťovať na Slovensko, konkrétne do Senca a neskôr následne do Petržalky kde som sa súbežne s futbalom venoval aj štúdiu na FTVŠ.“

Príjemnejšie bolo tvoje dvojročné angažmán vo Zvolene, s ktorým si dokonca dvakrát bojoval o postup do najvyššej súťaže. Namiesto vás si ho však vybojovali Michalovce, o sezónu neskôr sa tešil na váš úkor Prešov.

„Áno, vo Zvolene som prežíval peknú časť mojej futbalovej kariéry (úsmev). V sezóne 2014/2015 sme boli v tabuľke určitý čas dokonca prví, ale do Fortuna ligy nakoniec postúpili Michalovce. V ďalšej sezóne to bol Prešov. Vo Zvolene to bolo stále tak, že v jeseni sa nám darilo, zbierali sme body, dokonca nám “hrozilo“ že budeme hrať o postup až do konca súťaže, no potom prišla zima a v jari sa výrazne obmenil káder a už to nebolo ono, nemali sme šťastie a prestalo sa nám dariť. Ten istý scenár bol vo Zvolene dva roky za sebou.“

Tatran si vybojoval postup medzi elitu v sezóne 2015/2016. Proti terajšiemu zamestnávateľovi si v Prešove hral aj skóroval a nielen to. Svojimi gólmi si zariadil pre Zvolen výhru. Pamätáš si na to?

„Jasné, na tú sezónu si pamätám a aj na vzájomný zápas proti Tatranu. Vyhrali sme v Prešove 2:0 a ja som dal dva góly. Je to veľmi pekná spomienka (úsmev).“

Druhú časť rozhovoru uverejníme čoskoro.

Foto: archív Oliver Špilár.

Zdieľaj