Špilár okúsil ruský dril, trénoval od svitu do mrku
Prinášame vám druhú časť rozhovoru s útočníkom Tatrana Prešov Oliverom Špilárom. Prvú časť nájdete tu:
Trénovali ťa rôzni tréneri. Vo Zvolene bol koučom Anton Jánoš, o ktorom sa hovorí, že je prísny a má vysoké nároky. Ako si ho vnímal ty?
„Každý tréner má svoj štýl. Niektorí majú profesionálny prístup, niektorí viac kamarátsky, no on je tréner generál, musí byť stále tak, ako on povie. Ja som s ním nemal žiaden problém, práve naopak, pod jeho vedením sa mi celkom darilo.“
Na Slovensku si okrem štyroch spomínaných klubov pôsobil aj v Liptovskom Mikuláši. Hral si v Česku. Si mladým hráčom, ale prešiel si toho dosť. Popri futbale si robíš aj trénerskú licenciu. Pomôžu ti skúsenosti z rôznych klubov aj v tomto smere?
„Určite áno. Z hľadiska skúseností je dobré, že som pôsobil v toľkých kluboch. Trénovali ma rôzny tréneri každý jeden z nich mal inú predstavu o futbale iné tréningy iný systém, čo je pre moju možno budúcu trénerskú kariéru len dobré. Čo sa týka trénovania, som držiteľom licencie UEFA B. Pozitívne je aj získavanie nových kontaktov, pri futbale som spoznal najviac ľudí. Mám stále iba 25 rokov, stále môžem vo futbale ešte niečo dokázať viac. Vo futbale nikdy neviete čo bude zajtra, kto si na vás spomenie alebo komu padnete v hodnej chvíli do oka.“
Zažil si v niektorom klube niečo špecifické, čo nikde inde nebolo?
„Áno, samozrejme, že zažil (úsmev). V Michalovciach za trénera Petrželu sme mali počas zimnej prípravy štvorfázové tréningy. Do šatne som prišiel o deviatej ráno a odchádzal som o deviatej večer. On sa smial, že máme slabšie ruské tréningy, no nám vtedy veľmi do smiechu nebolo (smiech).“
Vlani si sa po siedmich rokoch rozhodol vrátiť do materského klubu. Stropkov hrá iba v tretej najvyššej súťaži. Prečo si sa takto rozhodol?
„V Liptovskom Mikuláši som mal slabú sezónu, nedarilo sa mi. V Stropkove sa vyskladalo dobré mužstvo, vrátili sa aj ďalší chlapci. Chcel som ísť domov. Sedem rokov som bol s futbalom preč z domu, tak som sa vrátil. Zažili sme peknú sezónu. Neľutujem toto rozhodnutie, aj keď išlo o nižšiu súťaž. S tímom sa nám takmer podarilo postúpiť do druhej ligy, keď sme až posledné štyri kolá opustili prvú priečku.“
V Tesle si po skončení ročníka neostal. V lete si prišiel do Prešova, ktorý hrá od novej sezóny domáce zápasy v Stropkove. Aj to bol dôvod tvojho príchodu do klubu z metropoly Šariša?
„Keď som sa vrátil do Stropkova, novinári sa ma stále pýtali, čo je v Stropkove mojím cieľom. Každému som povedal, že mojou ambíciou je hrať druhú ligu doma v Stropkove. Nakoniec to vyšlo na polovicu (úsmev). Hrám v Stropkove druhú ligu, ale nehrám ju za svoj materský klub. Je to trošku špecifická situácia, ale som rád, že Tatran je doma práve u nás. Ľudia v Stropkove uvidia aká je úroveň druhej ligy, a môžu si ju porovnať s treťou ligou. Funkcionári v Stropkove môžu vidieť na čo sa pripraviť, keby v budúcnosti bola možnosť postúpiť so Stropkovom do druhej ligy. Pre prešovský futbal to ale určite nie je dobré, že nemá vlastný futbalový stánok.“
Na štadióne MŠK Tesla si vyrastal, preto vieš najlepšie opísať, aké podmienky pre futbal v Stropkove sú.
„Samozrejme. Štadión je v renovácií. Urobili nové sedačky, opravila sa strecha, spravil sa sektor hostí, regeneračná miestnosť, kancelárie, menia sa okná, dvere, podlahy, robia sa nové šatne a celkovo sa štadión modernizuje. Hospodár je vorkoholik, ktorého nám môžu iné kluby závidieť, o ihrisko sa stará príkladne, dokonca máme aj umelé zavlažovanie.
Oliver Špilár. Zdroj: archív OŠ.
V Tatrane si našiel viacerých bývalých spoluhráčov. Zápasy hráš doma, no na tréningy musíš dochádzať. Ďaleko to ale nemáš. Aké sú tvoje dojmy z Prešova?
„Nie, nie, nemám to ďaleko, cesta mi trvá necelú hodinku. V kabíne je dobrá partia, niektorých chlapcov poznám od malička. S Dzuríkom som hral v regionálnych výberoch aj v reprezentáciách. S Kačalom sme spolu hrali vo Zvolene. Maťo Luberda pochádza zo Stropkova. Aďo Leško tiež býval chvíľu v Stropkove, dokonca sme boli spoluhráči v Michalovciach. V šatni všetko funguje ako má.“
Aké sú tvoje ambície v novom tíme?
„Postupnými krokmi by som si chcel získať miesto v základnej zostave a pomôcť tímu. Nie je pre mňa rozhodujúce či nastúpim od začiatku alebo z lavičky. Stále sa snažím hrať čo najlepšie. Uvidíme, ako nám to ďalej pôjde, ako sa nám bude dariť. Potom prídu aj osobné ciele.“
Vizitka:
Meno a priezvisko: Oliver Špilár
Dátum narodenia: 22. januára 1993 vo Svidníku
Národnosť: slovenská
Stav: slobodný
Prezývka: Oli, Špilo
Výška/hmotnosť: 190 cm / 86 kg
Pozícia: útočník
Číslo dresu: 8
Predchádzajúce kluby: MŠK Tesla Stropkov, MFK Zemplín Michalovce, Bohemians Praha 1905, ŠK SFM Senec, Artmedia Petržalka, MFK Lokomotíva Zvolen, SK Kopaná Benátky nad Jizerou, MFK Tatran Liptovský Mikuláš,
Obľúbený klub: Arsenal Londýn
Obľúbený hráč: Thierry Henry
Obľúbená hudba: podľa nálady
Obľúbené jedlo: ryby
Záľuby a voľný čas: športy, plávanie, bicyklovanie, kiteboarding, kamaráti, chata, Domaša
Oliver Špilár s číslom 8. Foto: TJ Tatran Oravské Veselé.
Zdieľaj
Špilár okúsil ruský dril, trénoval od svitu do mrku
Prinášame vám druhú časť rozhovoru s útočníkom Tatrana Prešov Oliverom Špilárom. Prvú časť nájdete tu:
Trénovali ťa rôzni tréneri. Vo Zvolene bol koučom Anton Jánoš, o ktorom sa hovorí, že je prísny a má vysoké nároky. Ako si ho vnímal ty?
„Každý tréner má svoj štýl. Niektorí majú profesionálny prístup, niektorí viac kamarátsky, no on je tréner generál, musí byť stále tak, ako on povie. Ja som s ním nemal žiaden problém, práve naopak, pod jeho vedením sa mi celkom darilo.“
Na Slovensku si okrem štyroch spomínaných klubov pôsobil aj v Liptovskom Mikuláši. Hral si v Česku. Si mladým hráčom, ale prešiel si toho dosť. Popri futbale si robíš aj trénerskú licenciu. Pomôžu ti skúsenosti z rôznych klubov aj v tomto smere?
„Určite áno. Z hľadiska skúseností je dobré, že som pôsobil v toľkých kluboch. Trénovali ma rôzny tréneri každý jeden z nich mal inú predstavu o futbale iné tréningy iný systém, čo je pre moju možno budúcu trénerskú kariéru len dobré. Čo sa týka trénovania, som držiteľom licencie UEFA B. Pozitívne je aj získavanie nových kontaktov, pri futbale som spoznal najviac ľudí. Mám stále iba 25 rokov, stále môžem vo futbale ešte niečo dokázať viac. Vo futbale nikdy neviete čo bude zajtra, kto si na vás spomenie alebo komu padnete v hodnej chvíli do oka.“
Zažil si v niektorom klube niečo špecifické, čo nikde inde nebolo?
„Áno, samozrejme, že zažil (úsmev). V Michalovciach za trénera Petrželu sme mali počas zimnej prípravy štvorfázové tréningy. Do šatne som prišiel o deviatej ráno a odchádzal som o deviatej večer. On sa smial, že máme slabšie ruské tréningy, no nám vtedy veľmi do smiechu nebolo (smiech).“
Vlani si sa po siedmich rokoch rozhodol vrátiť do materského klubu. Stropkov hrá iba v tretej najvyššej súťaži. Prečo si sa takto rozhodol?
„V Liptovskom Mikuláši som mal slabú sezónu, nedarilo sa mi. V Stropkove sa vyskladalo dobré mužstvo, vrátili sa aj ďalší chlapci. Chcel som ísť domov. Sedem rokov som bol s futbalom preč z domu, tak som sa vrátil. Zažili sme peknú sezónu. Neľutujem toto rozhodnutie, aj keď išlo o nižšiu súťaž. S tímom sa nám takmer podarilo postúpiť do druhej ligy, keď sme až posledné štyri kolá opustili prvú priečku.“
V Tesle si po skončení ročníka neostal. V lete si prišiel do Prešova, ktorý hrá od novej sezóny domáce zápasy v Stropkove. Aj to bol dôvod tvojho príchodu do klubu z metropoly Šariša?
„Keď som sa vrátil do Stropkova, novinári sa ma stále pýtali, čo je v Stropkove mojím cieľom. Každému som povedal, že mojou ambíciou je hrať druhú ligu doma v Stropkove. Nakoniec to vyšlo na polovicu (úsmev). Hrám v Stropkove druhú ligu, ale nehrám ju za svoj materský klub. Je to trošku špecifická situácia, ale som rád, že Tatran je doma práve u nás. Ľudia v Stropkove uvidia aká je úroveň druhej ligy, a môžu si ju porovnať s treťou ligou. Funkcionári v Stropkove môžu vidieť na čo sa pripraviť, keby v budúcnosti bola možnosť postúpiť so Stropkovom do druhej ligy. Pre prešovský futbal to ale určite nie je dobré, že nemá vlastný futbalový stánok.“
Na štadióne MŠK Tesla si vyrastal, preto vieš najlepšie opísať, aké podmienky pre futbal v Stropkove sú.
„Samozrejme. Štadión je v renovácií. Urobili nové sedačky, opravila sa strecha, spravil sa sektor hostí, regeneračná miestnosť, kancelárie, menia sa okná, dvere, podlahy, robia sa nové šatne a celkovo sa štadión modernizuje. Hospodár je vorkoholik, ktorého nám môžu iné kluby závidieť, o ihrisko sa stará príkladne, dokonca máme aj umelé zavlažovanie.
Oliver Špilár. Zdroj: archív OŠ.
V Tatrane si našiel viacerých bývalých spoluhráčov. Zápasy hráš doma, no na tréningy musíš dochádzať. Ďaleko to ale nemáš. Aké sú tvoje dojmy z Prešova?
„Nie, nie, nemám to ďaleko, cesta mi trvá necelú hodinku. V kabíne je dobrá partia, niektorých chlapcov poznám od malička. S Dzuríkom som hral v regionálnych výberoch aj v reprezentáciách. S Kačalom sme spolu hrali vo Zvolene. Maťo Luberda pochádza zo Stropkova. Aďo Leško tiež býval chvíľu v Stropkove, dokonca sme boli spoluhráči v Michalovciach. V šatni všetko funguje ako má.“
Aké sú tvoje ambície v novom tíme?
„Postupnými krokmi by som si chcel získať miesto v základnej zostave a pomôcť tímu. Nie je pre mňa rozhodujúce či nastúpim od začiatku alebo z lavičky. Stále sa snažím hrať čo najlepšie. Uvidíme, ako nám to ďalej pôjde, ako sa nám bude dariť. Potom prídu aj osobné ciele.“
Vizitka:
Meno a priezvisko: Oliver Špilár
Dátum narodenia: 22. januára 1993 vo Svidníku
Národnosť: slovenská
Stav: slobodný
Prezývka: Oli, Špilo
Výška/hmotnosť: 190 cm / 86 kg
Pozícia: útočník
Číslo dresu: 8
Predchádzajúce kluby: MŠK Tesla Stropkov, MFK Zemplín Michalovce, Bohemians Praha 1905, ŠK SFM Senec, Artmedia Petržalka, MFK Lokomotíva Zvolen, SK Kopaná Benátky nad Jizerou, MFK Tatran Liptovský Mikuláš,
Obľúbený klub: Arsenal Londýn
Obľúbený hráč: Thierry Henry
Obľúbená hudba: podľa nálady
Obľúbené jedlo: ryby
Záľuby a voľný čas: športy, plávanie, bicyklovanie, kiteboarding, kamaráti, chata, Domaša
Oliver Špilár s číslom 8. Foto: TJ Tatran Oravské Veselé.
