Predstavujeme letné posily Tatrana: Filip Maník 1. časť

Najťažšie futbalové obdobie má za sebou

Dvadsaťdvaročný záložník sa vrátil do prešovského klubu.

Filip Maník futbalovo vyrastal v Tatrane Prešov, cez žiacke a dorastenecké kategórie sa dostal až do A-tímu. Posledné dva roky strávil na hosťovaniach v iných kluboch. V Trebišove sa vlani nešťastne zranil a nútene musel vynechať pol sezóny. Najťažšie futbalové obdobie už má za sebou. Momentálne je opäť vo forme a hrá naplno.

Športovali aj tvoji rodičia?

„Práveže nie. Paradoxom je, že nikto z našej rodiny nikdy nehral futbal a nerobil ani iný šport, takže bola to záhada (smiech). Tak nejak sám som sa k tomu priviedol, od malička sme hrali futbal s chlapcami na ulici.“

V žiackych kategóriách Tatrana si pôsobil v období, počas ktorého ste ako tím v podstate nemali konkurenciu a v súťažiach ste dominovali. Aké to bolo pre teba obdobie?

„Áno, v žiackych kategóriách to bolo presne tak. V Prešove sme stále chceli hrať o špicu a z našej strany to bolo dominantnejšie. S príchodom dorastu sa konkurencia zväčšovala a už to bolo trošku zložitejšie, ale vždy sme sa snažili bojovať o čo najlepšie priečky. V mládežníckych kategóriách som hral aj s futbalistami, ktorí sú v kádri prvého mužstva teraz. Bol to Luky Micherda, Miro Petko či „Kere“ (pozn. Dávid Keresteš).“

Do Áčka ťa vytiahol tréner Stanislav Varga.  Aký bol tvoj prvý štart v lige?

„Bolo to u nás na hlavnom štadióne. Nie som si úplne istý či sme hrali proti Sencu alebo proti Seredi. Do zápasu som naskočil z lavičky na dvadsať minút. Pamätám si, že sme boli celý čas lepší, ale prehrali sme smolne 0:1. Súper mal jednu brejkovú situáciu, a tak nešťastne sme prehrali.“

V prvom tíme si bol dve sezóny. Zo začiatku sa ti darilo a do zápasov si nastupoval či už v základnej zostave alebo z lavičky. Potom prišlo obdobie, počas ktorého si dostával menej príležitostí. Asi preto si sa rozhodol pre odchod do iného tímu?

„Áno, bolo to tak. Zo začiatku ma tréner posielal do zápasov, neskôr som sa do zostavy dostával menej, možno to bolo aj slabšou formou. Následne prišla možnosť ísť na hosťovanie do Hanisky pri Košicicach. Tento krok hodnotím veľmi pozitívne. Hral som druhú ligu, získal som veľa štartov a skúseností. V klube som pôsobil aj s mojím veľmi dobrým spoluhráčom Dominikom Lukáčom, takže túto možnosť som uvítal veľmi rád. Hrali tam so mnou aj bývalí prešovskí hráči Matúš Pekár a Jaro Kolbas.“

Filip Maník v modrom drese Hanisky pri Košiciach. Zdroj: FK Poprad.

V Haniske si hral v období, počas ktorého sa tejto obci darilo. Išlo o najúspešnejšiu etapu futbalu v dedinke pri Košiciach, ktorá hrala druhú najvyššiu slovenskú futbalovú súťaž a neviedla si v nej najhoršie.

„Určite to bolo veľmi úspešného obdobie futbalu v košickej Haniske. Osobne som bol prekvapený, že v takej malej dedine si diváci vždy našli cestu na štadión. Cítili sme, že ľudia futbalom žijú a hoci výsledky neboli vždy najlepšie, stáli za klubom, čo bolo veľmi pekné.“

Aké si v Haniske našiel podmienky na futbal?

„Našiel som veľmi dobrú partiu a ľudí, ktorí boli zanietení do futbalu. O podmienky tam preto nebola núdza. Išlo o menší klub, nejaké problémy, samozrejme, občas nastali, ale nešlo o nič nezvládnuteľné. Čo sa týka výsledkov, jednu časť to bolo veľmi dobré a druhú také na hojdačke, lepšie zápasy sa striedali so zlými. Na taký malý klub to však bolo v poriadku.“

Okrem Hanisky si bol na hosťovaní aj v ďalšom druholigovom klube Slavoji Trebišov. Tvoje účinkovanie v tomto tíme však poznačilo zranenie, pre ktoré si musel vynechať pol sezóny. Do tohto obdobia by si sa asi nerád vrátil?

„Určite nie. Do Trebišova som išiel po skončení hosťovania v Haniske. Zo začiatku sa mi veľmi darilo, mal som podporu u trénera. Neskôr som sa nanešťastie zranil na tréningu. Popravde, veľa som preto v Slavoji neodohral. Išlo o smolné zranenie, operovali mi triesla a značnú časť sezóny som bol bez futbalu. Bolo to najťažšie obdobie a čierna bodka na pôsobení v Trebišove. Inak to hosťovanie nehodnotím zle. Aj v Trebišove sa nachádzali ľudia, ktorí žijú pre futbal, návštevnosť na tribúne bola veľká. Ľudia chodili na zápasy, v Slavoji som našiel prajné futbalové prostredie (úsmev).“

Druhú časť rozhovoru uverejníme na budúci týždeň.

Filip Maník (v bielom) sa vrátil do prešovského klubu po dvoch rokoch. Zdroj: archív FM.

Zdieľaj