Prinášame vám druhú časť rozhovoru s obrancom 1. FC Tatran Prešov Ivanom Dujmovičom. Prvú časť nájdete tu:

http://www.1fctatran.sk/2018/11/06/rozhovor-s-ivanom-dujmovicom-1-cast/

Za mužov Jihlavy si ani raz nenastúpil, s A tímom si ale trénoval. Určite to boli pre teba, ako mladého hráča, ďalšie dobré skúsenosti?

„Určite áno a veľmi cenné. Bola to pre mňa odskočná doska. Do Jihlavy sme prišli s Amirom ako sedemnásťroční, hrali sme v kategórii U19 aj v „béčku“. S „áčkom“ som trénoval rok, hral som za nich priateľské zápasy, ale ligu nie. Išiel som potom na hosťovanie do Znojma.“

Ako hodnotíš čas strávený v klube 1. SC Znojmo?

„V tíme bola dobrá partia, mal som tam spoluhráča, ktorý tiež pochádzal z Bosny. Išlo o celkom dobrú skúsenosť, odohral som sedem zápasov. Na stretnutia však chodilo trochu menej ľudí, najviac ich prišlo tisícsto, čo nie je veľmi veľa. U nás doma v Srbsku príde na Crvenu Zvedu aj päťdesiatosemtisíc ľudí. V Zenici chodí na zápasy okolo jedenásťtisíc divákov.“

V Bosne je oveľa väčší divácky záujem. Aká je tam podľa teba úroveň futbalu? Nebolo pre teba lepšie ostať doma?

„Bolo, ale fyzicky lepší futbal je v Česku. Momentálne je u nás futbal lepší, ako predtým. Keď som hral doma, mal náš futbal ťažšie obdobie a rovnako aj klub, v ktorom som pôsobil. Chcel som odtiaľ odísť a Jihlava mi tú možnosť dala. Navyše, fyzický futbal, ktorý sa hrá v Česku a na Slovensku, je podľa mňa lepší.“

Čo bolo impulzom, aby si prišiel z Jihlavy do Prešova?

„Tréner tam so mnou nepočítal, tak ako by som chcel. Zahral by som si, ale nie veľa. O Prešove som najprv veľmi nevedel. Prestúpiť nám pomohol športový riaditeľ FC Vysočina pán Stanko. Hovoril nám, že Tatran je najstarší slovenský klub a že aj mesto je pekné. Rozhodli sme sa, že tu s Amirom prídeme.“

Zdroj: Amatérske fotky Slavoj Trebišov.

Vyhliadli si vás v Tatrane s Amirom oboch alebo ako to bolo ?

„Nie, nie. On bol na skúške v Žiline, z ktorej sa vrátil. V Prešove potrebovali útočníka, a tak mu prišla ponuka tiež. Prišli sme tu, lebo tam by sme si veľa nezahrali a podľa mňa to nebol zlý krok.“

S Amirom si asi aj najlepší kamarát, čo?

„Áno, jednoznačne. Amir je naj kamoš, spolu sme bývali v Česku a bývame spolu aj teraz v Prešove. Je to tak, že kde som ja tam je aj on a naopak (smiech). Bolo veľa situácií, ktoré sme spolu prežili. Jedno z najhorších období bolo, keď sa Amir zranil. Dvakrát musel absolvovať operáciu kolena. Vtedy sme si pomáhali, mal to ťažké. V tej dobe som ho podporoval a stali sa z nás najlepší kamaráti, sme ako bratia.“

Po česky vieš dobre a rozumieš aj po slovensky, ale čo ty a šariština?

„Áno, po slovensky rozumiem všetko, ale keď sa hovorí po šarišsky tak sa trochu strácam. Keď pán masér na nás začal takto hovoriť, tak to sme len pozerali (smiech).“

Z domu si preč už tri roky. Čo ti chýbalo v Česku alebo teraz na Slovensku?

„Najviac mi chýbajú rodičia, ale oni za mnou aspoň chodia. Kamaráti však za mnou nemôžu prísť, majú školu alebo pracujú. Chýba mi aj sestra, ktorá žije v Nemecku. Domov chodíme dvakrát do roka, vtedy sa vidíme.“

Tvoj otec hral futbal, ty hráš futbal, športuje ešte niekto z vašej rodiny?

„Áno, z mamkinej strany. Moja teta má syna a on hrá basketbal. V juniorskej reprezentácií je kapitánom a je jedným z najlepších hráčov. Keď som doma, chodím na jeho zápasy. Momentálne hrá ešte v Bosne, ale má ponuky na prestup do zahraničia. Dúfam, že sa mu bude dariť.“

Spomenieš si na svoj najlepší zážitok vo futbale?

„Jasné. Najlepšie to bolo v Bosne, keď sme boli malí chlapci. Mali sme skvelý tím, vyhrávali sme na turnajoch aj v lige. Futbal nie je rovnaký v každom veku. Deti to baví trikrát viac, my sme vtedy nemysleli na nič iné, žili sme iba futbalom. Tento šport ma stále veľmi baví, mám ho rád, ale je to trošku iné ako predtým. Na tie detské futbalové časy spomínam najradšej.“

Vizitka

Meno a priezvisko: Ivan Dujmovič

Dátum narodenia: 1. apríla 1998 v Zenici

Národnosť: Bosna a Hercegovina, Chorvátsko

Stav: slobodný

Prezývka: V Prešove nemá, v Jihlave ho volali Dujmi

Výška/hmotnosť: 188 cm / 81 kg

Pozícia: obranca

Číslo dresu: 6

Predchádzajúce kluby: NK Go Više Zenica, MNK Drugari Zenica, NK Tempo Sport Zenica, NK Čelik Zenica, FC Vysočina Jihlava, 1. FK Znojmo

Obľúbený klub: Čelik Zenica

Obľúbený hráč: Dado Pršo

Obľúbená hudba: balkánska

Obľúbené jedlo: čevapčiči

Záľuby a voľný čas: najviac času trávi s Amirom Mašičom, hry

Ivan Dujmovič s číslom 6. Zdroj: FC Petržalka.