Rozhovor s Lukášom Hricovom

Po rokoch sa vrátil ku svojej srdcovke

Odchovanec Tatrana mal na sebe zeleno-biely dres naposledy v roku 2004.

35-ročný Lukáš Hricov je po rokoch opäť doma. Do prešovského družstva sa vrátil ako najskúsenejší hráč. Na sklonku kariéry si chce opäť vyskúšať druhú najvyššiu súťaž, v ktorej má odohraných desiatky zápasov.

Lukáš, po dlhom čase si sa vrátil do svojho materského klubu. Zvažoval si aj iné ponuky?

„Áno, mal som ponuky z tretej ligy. Naposledy som hral pol roka v Gelnici, asi tam na mňa ostali trošku nahnevaní, že som odišiel, ale vysvetlil som im, že Tatran je moja srdcovka. V tomto klube som si prešiel naozaj všetkými vekovými kategóriami od prípravky až po mužov. Beriem ho ako môj domov. Navyše, druhá liga je pre mňa výzva. Som rád, že v tridsiatich piatich rokoch som dostal možnosť opäť okúsiť atmosféru tejto súťaže.“

Do prešovskej šatne si sa vrátil po pätnástich rokoch. Aký to bol pocit? Čo sa tu za ten čas zmenilo?

„Bol to vynikajúci pocit. V šatni veľa zmien nie je, akurát výhľad je úplne iný (úsmev). Zmenili sa však materiálne podmienky. Chlapcom od začiatku hovorím, ako to tu bolo pätnásť rokov dozadu. Veci na tréning sme si museli nosiť z domu, prali sme si ich sami, trénovali sme na mlatovom ihrisku po blate.“

Aké je súčasné zabezpečenie?

„Nedá sa porovnať s tým, čo tu bolo predtým. Trénuje sa na suchej umelej tráve, čo je veľká zmena a vôbec to nie je také zlé, ako som sa dopočul. Mal som predstavu, že je to ako na dedine, ale vôbec to nie je tak. Čo sa týka ľudí v klube, ostal tu iba šéf mládeže Štefan Mihalík, inak je všetko vymenené, od tety Justínky až po vedenie.“

V Tatrane si mal veľmi dobré meno, darilo sa ti strelecky, v útoku si hral s bývalým reprezentantom Slovenska Martinom Jakubkom. Ako si spomínaš na tie časy?

„Kanonier som bol vo všetkých kategóriách (smiech). Z dorastu som prišiel do „áčka“, ktoré hralo druhú ligu a góly sa odo mňa očakávali. V lige sme boli druhí, na zápasy chodilo veľa divákov. V kádri bola podobná situácia, hralo v ňom  veľa odchovancov. Okrem Maťa Jakubka to bol Maroš Ferenc, Miro Jantek, Janko Novák, ktorý je teraz trénerom v akadémii, hral s nami Miro Viazanko, Vilo Macko, Janko Dic a ďalší. Vytvorili sme super partiu, vyhrávalo sa.“

Pekným momentom na začiatku tvojej kariéry bol určite zisk majstrovského titulu v dorasteneckej kategórii?

„Určite áno. Prvé miesto sme vybojovali v mladšom doraste a ja som vyhral aj súťaž o najlepšieho strelca. Starší dorast som trošku preskočil, išiel som hneď k mužom. Trénoval som s A-tímom, na zápasy som chodil s „béčkom“ aj s dorastom. V jarnej časti som si zlomil členok. Mal som ísť do Talianska, no zlomenina ma pribrzdila. Škoda, mohol som byť možno niekde inde.“

Prvýkrát si prešovský futbalový tím opustil v roku 2004. Prestúpil si do Trenčína, kde si hral so štvornásobným najlepším futbalistom Slovenska Martinom Škrteľom. V tíme AS pôsobil aj gólman Miloš Volešák či brankár Miloš Buchta, ktorý v minulosti obliekal aj zeleno-biely dres.

„Presne tak. Boli sme výborná partia. Hrali tam aj dvaja Prešovčania Marek Seman a Vlado Palša, v kádri bol Mišo Kubala, Stano Velický či Ivan Lietava, ktorí mali tiež zaujímavé kariéry. Dodnes s chlapcami spomíname na toto obdobie. Viacerí sme v ďalších kluboch taký dobrý kolektív nezažili. Možnosť pokračovať v klube pod hradom Matúša Čáka som si trochu nechal ujsť pomedzi prsty.“

V Trenčíne si potom dostal ešte jednu šancu.

„Áno, za trénera Paličku som bol do tímu povolaný ešte raz. AS hral o záchranu. Bolo to vtedy, keď sa medzi poslednými tímami z najvyššej súťaže a prvými z druhej ligy hrala baráž. Do postupujúcej štvorky sa chcel dostať aj Prešov, ale predbehol ho Močenok. Trenčín najvyššiu súťaž zachránil, no ja som sa zranil a musel som absolvovať operáciu. Po nej si ma Trenčín chcel nechať, no ja som povedal nie. Doteraz toto rozhodnutie ľutujem.“

Tvoja futbalová kariéra je pestrá. Neskôr si hral v Rimavskej Sobote, Lučenci, Liptovskom Mikuláši, v poľskom Olimpia Elblag a ďalších kluboch. Na ktorý angažmán spomínaš najradšej?

„V prvom rade na Prešov, ktorý ma vychoval. Trhá mi srdce, že najstarší futbalový klub na Slovensku nie je v lichotivom stave. Verím, že sa to dá dokopy, druhú ligu zachránime a postaví sa štadión. Na druhom mieste je u mňa Trenčín, kde sme boli vynikajúca partia a hrali sme pekný futbal.“

Pestrosť tvojej kariéry podčiarkuje účinkovanie v slovenskom reprezentačnom drese. Pravidelne si nastupoval v mládežníckych výberoch od kategórie U15 až po dvadsiatku.

„Áno. V kategórii U20 sa pred majstrovstvami sveta robil kemp v Južnej Kórei. Slovensko dalo na turnaji dva góly a obidva som zaznamenal ja, no na šampionát som sa nedostal, čo mi bolo ľúto. Raz som nastúpil aj za dvadsaťjednotku. Išlo o prípravný zápas.“

Poďme späť k Prešovu. V Tatrane budeš najskúsenejším hráčom. Niektorí futbalisti v kabíne sú od teba aj o pätnásť rokov mladší. Ako sa ti s nimi hrá?

„Dostal som od nich peknú prezývku, volajú ma dedo, netreba vravieť prečo (smiech). Mladnem pri nich telom aj duchom, na tridsaťpäť sa necítim ani psychicky, ani fyzicky (úsmev).“

Ako vlastne prišlo k tvojmu návratu do klubu?

„Zavolal ma asistent Marián Prusák, aby som to skúsil. Chcel som sa otestovať a zároveň som myslel na to, že by som v Tatrane mohol ukončiť svoju kariéru. Kamaráti sa mi smiali, že čo to stváram. Veril som si, pretože som stále v pohybe. Hrám futbal, futsal, rád bicyklujem. Naposledy som pôsobil v nižších súťažiach, zo športového kolotoča som ale nevypadol. Podpísal som zmluvu na pol roka, dúfam, že nesklamem (úsmev).“

Čo hovoríš na tabuľku? 1. FC Tatran je po jesennej časti iba dva body od zostupového pásma.

„Verím, že v jari to bude oveľa lepšie. Veľa hráčov odišlo, káder sa obmenil, ale to je futbal. Výsledky v príprave neboli zlé, ale nepreceňujem ich. Liga je o niečom inom. Dúfam, že sa vyskladá dobrá partia, výsledky budú dobré a že zavrieme ústa všetkým neprajníkom, ktorých je v Prešove dosť.“

Futbal hráš od malička, skúsenosti si zbieral v popredných kluboch. Koženej sa venujú aj tvoji dvaja mladší súrodenci. Bratské trio Hricovcov je v Prešove známe. Ako to u vás s futbalom začalo?

„Som najstarší, takže s futbalom som začal prvý v siedmich rokoch na Solivare. Na základných školách sa vtedy robili výbery, v 3. ročníku si ma všimol tréner Karaffa. Od 4. ročníka som začal navštevovať ZŠ Mirka Nešpora a začal som hrať v Tatrane. Mladší súrodenci vo mne videli vzor, ťahal som ich k futbalu.“

Bratská trojica je na futbalových trávnikoch zriedkavosťou, no vy ste sa stretli hneď niekoľkokrát aj v jednom mužstve.

„Presne tak. Všetci traja sme spolu hrali futbal aj futsal. Vždy som sa bratov snažil ťahať so sebou. Miro je stopér, Adrián záložník a ja útočník. Trénerom to vždy padlo vhod a pre nás to bolo tiež dobré. Vieme si prihrať aj na slepo.“

Často ste hrávali spolu, ale nastúpili ste aj proti sebe.

„Áno a jeden zápas mám doma dodnes vyčítaný (smiech). S Humenným sme hrali proti Starej Ľubovni, kde pôsobil Miro. Ľubovňa sa potrebovala zachrániť. Bol som po operácii mandlí, nastúpil som na posledné minúty a aj tak sa mi podarilo dať gól. Bratovražedný súboj som vyhral ja a Ľubovňa vypadla. Doma mi potom vyčítali, že Miro si mohol zahrať druhú ligu dlhšie (smiech).“

V predchádzajúcich kluboch si zvyčajne nosil na drese desiatku. Aké číslo si si vybral teraz?

„Budem hrať so sedmičkou. Desiatku mi nechcel prepustiť Mišo Kraľovič. Keď som začínal v Prešove, mal som dvadsaťtrojku, tú ma zasa zabetónovanú „Maňas“.  V mládežníckych reprezentáciách som nastupoval so sedmičkou, preto som si nakoniec zvolil toto číslo (úsmev).“

Roky pomaly pribúdajú. Už vieš čo by si chcel robiť po skončení futbalovej kariéry?

„Celý život sa venujem futbalu a milujem túto hru. Chcem pri nej ostať. Rozbehol som už veci k tomu, aby som sa mohol venovať hráčom, ako futbalový manažér. Rád by som ich vystrihal pred chybami, ktoré som urobil napríklad aj ja a nasmeroval ich tým správnym smerom.“

Vizitka:

Meno a priezvisko: Lukáš Hricov

Dátum narodenia: 28. januára 1984

Národnosť: slovenská

Stav: slobodný, priateľka Katka

Prezývka: Dedo, Cica, Kiflik

Výška/hmotnosť: 177 cm / 70 kg

Pozícia: útočník

Predchádzajúce kluby: AS Trenčín, MŠK Rimavská Sobota, FK LAFC Lučenec, 1. FK Svidník, Olimpia Elblag, ŠK Odeva Lipany, Spišská Nová Ves, MFK Stará Ľubovňa, TJ Rozvoj Pušovce, MFK Tatran Liptovský Mikuláš, FK Tatran Zámutov, FK Soľ, OŠK Fintice, MFK Gelnica

Obľúbený klub: FC Barcelna, Juventus Turín

Obľúbený hráč: Lionel Messi, Alessandro Del Piero, Thierry Henry

Obľúbená hudba: slovenská, česká

Obľúbené jedlo: pizza a halušky s kapustou

Záľuby a voľný čas: káva, hokej

Lukáš Hricov a Milan Baroš. Zdroj: archív LH.
Zdieľaj