Účinkovanie na jednom z najväčších mládežníckych turnajov v rámci Európy čaká aj kategóriu 1. FC Tatran Prešov U13. Dejiskom Cordial Cupu bude rakúske mesto Kitzbühel.

Obsadenie turnaja je  na vysokej úrovni, sily si zmerajú futbalisti z rôznych kútov Európy. V každej z ôsmich skupín sa nachádza šesť tímov. Postupujú prví dvaja, zvyšok hrá o umiestnenie.„Radi by sme postúpili zo základnej skupiny, avšak nie za každú cenu. Zápas na tomto turnaji trvá len 1 x 20 minút a z minuloročnej skúsenosti viem, že mnoho mužstiev hrá na výsledok. To znamená pevná obrana a nakopávané lopty dopredu. My sa k tomuto neuchýlime. Chceme dať dostatočný priestor všetkým nominovaným hráčom a hrať futbal, ktorý ich učíme hrať. Samozrejme nechceme ani prehrávať, čiže si budeme musieť nájsť cestu k úspechu cez náš futbal. Hlavný cieľ je predviesť slušný tímový výkon, ku ktorému nám ale musia pomôcť aj kvalitné individuálne výkony od hráčov, ktorí nás ťahajú celú sezónu. Musia sa k nim však pripojiť aj ďalší, ktorí majú potenciál – iba tak môžme byť úspešní,“ povedal tréner 1. FC Tatran Prešov U13 Jakub Šoltés.

V prípade postupu zápasy s Bundesligovou špičkou

V skupine H čaká mladých prešovských futbalistov VFB Stuttgart, Sparta Rotterdam, FCO Team Südostschweiz, SSV Reutlingen a FC Dingolfing. „Ľahký súper nebude ani jeden. Preto sa tešíme na každého súpera a ako tréneri sme zvedaví ako sa s tým chlapci popasujú. Otvorene poviem, že väčšina chlapcov z nášho mužstva má kvalitu, avšak pod „tlakom“ kvalitného súpera, prostredia a pod. hrajú hlboko pod svoje možnosti. Preto verím, že tento turnaj väčšina z nich zvládne a podáme kvalitné tímové výkony. Potom každý náš zápas bude atraktívny. Ak by sme postúpili, potom nás bude čakať Bundesligová špička a to je myslím pre chlapcov dostatočná motivácia.“

Musia byť sebavedomí

Tréner Jakub Šoltés prezradil, že pred turnajom jeho tím žiadnu špeciálnu prípravu neabsolvoval. „Chlapci sa poctivo pripravovali celý rok, vyhrali ligu, postúpili na halové majstrovstvá Slovenska, kde skončili tretí a všetci sa výkonnostne posunuli vpred. Celkom úspešne zvládli prechod na veľké ihrisko, a preto tento turnaj by som bral ako odmenu a možnosť sa ukázať – bez toho aby sa cítili zviazaní a tlačení do výsledkov. Po druhé – mali sme nabitý program majstrovskými zápasmi. Posledný zápas sme odohrali v stredu, čiže špeciálny priestor pre turnaj veľmi nebol. Pripojili sa k tomu zdravotné problémy, školské výlety a pod. Možno môžem spomenúť niekoľko rozhovorov s chlapcami, pretože ako som spomínal hrať futbal vieme, ale musíme im hlavne nastaviť hlavy – aby sa nebáli byť na ihrisku sebavedomí.“