Rozhovor s Timotejom Maguľakom

Získal veľa skúsenosti, je rád za šancu v áčku

18-ročný obranca debutoval v prvom tíme na konci minulej sezóny. Momentálne sa s áčkom pripravuje na nový ročník.

Timotej Maguľak hrá v Tatrane Prešov päť rokov, do najstaršieho futbalového klubu prestúpil vo svojich štrnástich rokoch. Do kabíny A-tímu zavítal premiérovo počas zimnej prestávky. V posledných dvoch jarných kolách za prvé mužstvo aj nastúpil.

Máš 18 rokov a hráš za 1. FC Tatran Prešov. V minulej sezóne si nastupoval najmä v kategórii U19, no zažil si aj premiéru v A-tíme. Ani pre jedno družstvo nebola uplynulá sezóna úspešná. O súťaž nižšie zostúpili oba tímy. Rezonuje ešte u teba sklamanie?

„No áno, zažil som aj lepšie sezóny. Beriem to ale z iného pohľadu. Som rád za to, že som sa posunul k mužskému futbalu, čo mi umožnil tréner Mišovec. Zistil som, že je to úplne iný futbal, ako dorastenecký. Áno, zostúpili sme, no vyskúšal som si hrať druhú ligu. Získal som veľa skúseností od starších hráčov, naučil som sa od nich dosť.“

Tvoja chvíľa prišla v predposlednom kole minulej sezóny. Svojich prvých päť minút v druhej lige si odohral v zápase proti Dubnici. V poslednom kole, v ktorom hral Tatran s Banskou Bystricou vedenou tvojím bývalým trénerom z dorastu Stanislavom Vargom, si nastúpil v základnej zostave. Aké to pre teba bolo?

„Proti Dubnici som nastupoval v podstate za rozhodnutého stavu. V 85. minúte sme prehrávali 1:2. Na ihrisko som išiel s tým, že chcem tímu pomôcť, niečo s nepriaznivým skóre urobiť aj keď z obrany to bolo ťažké, ale snažil som sa. S Banskou Bystricou to bolo naozaj špecifické. Tréner Varga ma trénoval v prešovskej sedemnástke. Chcel som ukázať nielen jemu, ale aj všetkým ľuďom, že mám na to, aby som mohol hrať pri mužoch. Snažil som sa urobiť všetko, čo najlepšie aj keď mi niektoré veci nevyšli.“

Do nižšej súťaže zostúpil A-tím, ale aj devätnástka, ktorá bola dlhé roky stabilným účastníkom prvej ligy. V čom vidíš hlavné príčiny?

„Myslím si, že mužstvo nebolo zlé, no výsledky zlé boli. Podľa mňa sme pokojne mohli hrať aj v strede tabuľky, nemali sme však šťastie na góly. To sa podpísalo na neúspešnej jesennej aj jarnej časti.“

V Tatrane hráš päť rokov, s futbalom si však začínal o čosi skôr v FK Safi. Ako si sa dostal k zeleno-bielym?

„Futbal hrám od prvého ročníka základnej školy. V Safi som bol do jedenástich rokov. Trénovali ma tam Štefánikovci. V dvanástich si ma zavolali tréneri z Tatrana, rok som v klube iba trénoval, ale hrával som v Safi. V trinástke prišlo ročné hosťovanie ku trénerovi Eliášovi, a potom v štrnástke, keď si ma zobral do tímu tréner Ščasný, som prišiel do Tatrana na prestup.“

Čo najcennejšie si v mládežníckych kategóriách dosiahol?

„Pre mňa to boli halové majstrovstvá Slovenska v kategórii U13, na ktorých sme skončili tretí, to bol taký najväčší zážitok. V štrnástke aj v pätnástke som absolvoval výber Východoslovenského futbalové zväzu. Bol som na turnaji, kde hrali tí najlepší z východu, zápasu, stredu a z Bratislavského zväzu.“

Sezóna v doraste skončila len nedávno. Momentálne pokračuješ v A-tíme, od 25. júna sa s prvým družstvom pripravuješ na novú sezónu. Máš iba 18 rokov. Prázdniny si tohto roku asi neužiješ?

„Áno. Študujem na strojníckej škole, pôjdem do štvrtého ročníka. Mal som iba pár dní voľna, dovolenka tohto roku nebude. Trénujem s áčkom a som za to rád.“

Kam by si to chcel v kariére dotiahnuť?

„Vysnívaný klub mám Barcelonu (smiech), ale budem spokojný s hocijakou prvou ligou, kde budem dobre platený a kde budem v zápasoch dostávať minutáž.“

Futbalista je aj tvoj mladší brat, hrá v kategórii Tatran U10. Ako sa mu darí?

„On je ešte malý, má čas (úsmev). Ak sa dá chodím s ním na tréningy a na zápasy. Ide mu to, ale ľavú nohu má ako drevo, na tom musí ešte popracovať (smiech). Radi si spolu zahráme futbal aj doma na záhrade. V rodine sme celkovo tak športovo založení. Otec hral futbal za Nižnú Šebastovú a mal blízko k tomu, aby aj on išiel hrať do Tatrana, ale nepodarilo sa mu to, ale v dorasteneckých kategóriách prešovského futbalového klubu hral môj strýko.“

Timotej Maguľak (vľavo).
Zdieľaj