Špilár nehral osem mesiacov, po operáciách sa dáva dokopy

Na svojom návrate tvrdo pracuje

Dvadsaťšesťročný útočník sa zranil ešte v minulej sezóne. Naplno začne s mužstvom trénovať až v januári.

Jesenná časť sa už skončila, no Oliver Špilár, ktorý je súčasťou prešovského kádra od leta minulého roka, nebol na trávniku ani minútu. Von z hry je už osem mesiacov. Na vine je dlhodobé zranenie. Stalo sa mu v marci, v druhom jarnom kole. Tesne pred koncom zápasu s Lokomotívou Košice pre neho nedopadol dobre súboj s brankárom Vitorom Ferreirom. „Bol som v plnom behu a súperov brankár mi priľahol stojnú nohu. Prepadol som cez neho a následne som počul puknutie a cítil strašný tlak v kolene. Stalo sa to v šestnástke za stavu 2:1 pre súpera. Rozhodca mi povedal, že sa mám dvíhať, inak mi dá kartu za simulovanie, no ja som sa nemohol postaviť. Keďže neboli privolané nosidlá, za čiaru ma musel odtiahnuť náš masér Vlado Šarišský,“ opísal inkriminovaný moment prešovský futbalista.

Potom nasledovala návšteva doktora Cvengroša, ktorý Olivera nepotešil. Oznámil mu, že má roztrhnutý bočný kolenný väz, roztrhnutý predný skrížený väz aj meniskus. Hneď na druhý deň podstúpil prvú operáciu, o tri mesiace neskôr druhú, robili mu plastiku predného skríženého väzu. „Po prvom zákroku som musel tri týždne ležať doma s ortézou na nohe, čo nebolo veľmi príjemné. Nonstop som musel mať nohu vystretú, doktor mi zakázal došľapovať na ňu a spať som mohol len na chrbte, čo mi po čase liezlo na nervy,“ povedal.

Nohu mal ako ženatý komár

Po troch týždňoch „Špiľovi“ začali rehabilitácie pri Jozefovi Stieberovi a Marcelovi Vysočanovi. „Najskôr som musel „nabúchať“ svaly na nohe, pretože po operácii a následnom ležaní som schudol sedem až osem kíl a chorú nohu som mal ako „ženatý komár“,“ posrandoval Oliver Špilár.

Počas druhej operácie mu robili plastiku predného skríženého väzu, a tak sa zase všetko zopakovalo. Tri týždne ležal doma s vystretou nohou, potom začali rehabilitácie. „Začali sme s jednoduchými vecami, pracovali sme na rozsahu ohybu nohy, na sile, postupne sme zvyšovali záťaž. Veľa som bicykloval, chodil som plávať, trénoval som omnoho viac, ako keď som bol zdravý. Niekedy som vo fitku strávil aj päť hodín.“

Trénuje deväťročné deti

Dnes už môže bez bolesti behať či kopať do lopty. Zaujímalo nás, kedy sa opäť vráti do hry. „Cítim sa veľmi dobre. Na tréningoch noha funguje tak, ako pred zranením. Futbal mi chýba. Od januára už budem môcť naplno trénovať s mužstvom. Keď pôjde všetko tak, ako doteraz, mal by som sa vrátiť fyzicky lepšie pripravený, ako to bolo pred zranením.“

Nútenú pauzu si Oliver vypĺňa trénovaním deti. Od leta vedie v klube 1. FC Tatran kategóriu U9. „Chlapci pracujú na tréningoch dobre, snažia sa, baví ich to. Je to dobrý pocit byť pri futbale aj na druhej strane, teda nielen ako hráč, ale aj ako tréner. Riadiť si svoje mužstvo a vidieť, ako chlapci napredujú a tešia sa z víťazstiev,“  dodal Oli Špilár.

Rodák zo Stropkova je držiteľom licencie UEFA B, v budúcnosti si chce postupne zvyšovať kvalifikáciu a stať sa profesionálnym trénerom.

Oliver Špilár. Zdroj: Jaroslav Suchár/SOHE PRESS MEDIA.
Zdieľaj