Olivera Mihalíka pribrzdili v minulej sezóne zranenia

Rozhovor s Oliverom Mihalíkom

Prešovský odchovanec Oliver Mihalík vlani dostal príležitosť v A-tíme. V úvode sezóny 2019/2020 si vybojoval miesto v základnej zostave. Vinou zdravotných problémov ho diváci v ďalších zápasoch na ihrisku často nevideli.

Oliver Mihalík sa venuje futbalu od mala. Začínal v žiackej kategórii Tatrana. „Takmer celé mládežnícke obdobie som prežil v tomto klube. Výnimkou bolo šesť mesiacov v kategórii U17, počas ktorých som hral v Banskej Bystrici. Potom som sa vrátil späť do Prešova. K futbalu ma priviedli rodičia. Tomuto športu sa venoval aj môj starší brat, hrával aj v Michalovciach či v Senici,“ uviedol Oliver. Za svoje najúspešnejšie obdobie považuje prvú sezónu v kategórii U19. „Bolo to také prelomové obdobie. Dostal som sa aj do reprezentácie,“ povedal. 

Smola na zranenia

Prešovský odchovanec zažil úspešné mládežnícke roky, už dlhšie má ale smolu na zranenia.  Celé to začalo pred dvoma rokmi. „V ligovom majstrovskom zápase v Trenčíne som si privodil zranenie. Roztrhol som si krížny väz aj obidva menisky. Bolo to tesne pred odchodom na dvojzápas reprezentácie v Slovinsku,“ hovoril Oliver. Potom nasledovala operácia a rehabilitácie. Po nich sa vrátil do zostavy prešovskej devätnástky. Vlani v lete dostal príležitosť v A-tíme. Prvé tri zápasy ročníka 2019/2020 odohral v základnej zostave, potom sa ale opäť začali jeho problémy so zraneniami. Preto sme ho v jesennej časti na ihrisku často nevideli. „Moja premiéra v „Áčku“ bola v prvom kole v Kalši. Bol to pre mňa dobrý zápas. Zvládli sme ho výsledkovo aj herne, vyhrali sme 3:0. Potom som nastúpil ešte v dvoch zápasoch. Po nich som sa zranil na tréningu. Mal som potrhaný meniskus. Musel som podstúpiť operáciu. Skoro tri mesiace som nemohol hrať. Potom to bolo také prelietavé, sem-tam ma v kolene pichlo.“

Mesiace bez futbalu boli pre Olivera náročné. Pre zranenie nemohol kopnúť do lopty, nemohol naplno trénovať. „Bolo to hrozné hlavne po psychickej stránke. Stále som chodil len do posilňovne. Je to iné keď sa dávate dokopy individuálne a nemôžete byť s kolektívom. Radšej by som bol so spoluhráčmi na ihrisku. Keď mi bolo lepšie začal som s tímom opäť trénovať, ale bol to dlhší výpadok. Preto bolo ťažké dostať sa späť do toho,“ povedal Oliver.

Vo februári ďalšie zranenie

V januári začal naplno trénovať. Mal však opäť smolu. Vo februári sa mu privodilo ďalšie zranenie, z ktorého sa ešte stále nedostal. „Išlo o problém so slabinami. Prvé dva mesiace som musel mať úplne kľud. Ďalší mesiac som začal cvikmi od fyzioterapeuta. Teraz sa snažím trénovať individuálne, chodím behať. Verím, že je to lepšie, ale keď spravím prudší pohyb, tak ma to zvykne pichnúť.“

Jarná časť pre koronavírus nezačala a sezóna bola predčasne ukončená. V tejto situácii bolo pre Olivera pozitívom aspoň to, že sa v pokoji mohol dávať dokopy. „Toto jedno je pre mňa pozitívne. Pre kolektív to nie je dobré, ale mňa to aspoň až tak neláka ísť na ihrisko.“ Kedy by teda Oliver mohlo byť opäť úplne v poriadku? „Neviem, možno o mesiac ak všetko pôjde dobre. Komunikujem s Marcelom Vysočanom. Dennodenne mi dáva cviky. Snažím sa, aby to bolo čím skôr v poriadku a hlavne sa snažím myslieť pozitívne.“

Oliver Mihalík odohral prvý zápas v A-tíme vlani v Kalši. Foto: jäzva.

Zdieľaj