Jakub, aký to bol zápas proti Senici?
“Určite nešťastný a zároveň nevydarený. Potrebovali sme ho zvládnuť oveľa lepšie. Prvý polčas z našej strany nebol zlý, vydarila sa nám predovšetkým úvodná dvadsaťminútovka, dobre sme kombinovali, ale len po šestnástku súpera. Našej hre chýbala finálna fáza, nedostali sme sa do vyloženej šance, z našej strany to boli akurát také náznaky nebezpečných akcií. A v takomto prípade nemôžeme dať gól a tým pádom ani vyhrať. Po inkasovanom góle sme znervózneli, tento moment poznačil našu hru,” zhodnotil duel náš brankár Jakub Diviš.
Určite si mal menej práce ako v prvom kole v Ružomberku. Súhlasíš?
“Presne tak. Veď Senica vyslala dve priame strely na našu bránu, no dala jeden gól a vyhrala. Smola... Dúfam, že prídel smoly na celú sezónu sme si vyčerpali hneď na jej začiatku.”
Prehrali sme druhýkrát v sezóne 0:1, znova sme vyšli strelecky naprázdno. Vstup do Corgoň ligy sme si všetci predstavovali inak…
“Platí to, čo v minulej sezóne, že v poli nehráme zle, dobre kombinujeme, no hrozne sa nadrieme na každý gól. Nie je to však len chyba nášho útoku, ale je to problém hry celého mužstva. Ťažko sa dostávame do súperovej šestnástky, chýbajú nám finálne prihrávky, musíme byť nebezpečnejší vo finálnej faze. Súperi si sotva budú sami dávať góly do vlastnej siete...”
Kuriozitou zápasu bolo, že jediný gól si dostal od tvojho senického menovca Jaroslava Diviša. Ako by si popísal rozhodujúci okamih zápasu?
“Z nášho pohľadu to bol hlúpy a smoliarsky gól. Vedeli sme, že Seničan Strnad zahráva dlhé auty až do súperovej šestnástky, tentoraz však hodil loptu pred seba, nasledoval rýchly center, ktorý hráč súpera Jaroslav Diviš cez rameno a ucho ideálne tečoval. Lopta dostala čudnú rotáciu, chýbali len milimetre, aby lopta nakoniec nevošla do brány.”
Poznáte sa vôbec s Jaroslavom Divišom?
“O Jaroslavovi Divišovi som vedel, že hral v Česku, že prestúpil do Liberca, odkiaľ prišiel na hosťovanie do Senice. Osobne sa nepoznáme, nikdy sme sa spolu nerozprávali a po skončení sobotňajšieho zápasu som na to ani nemal chuť…”
Nesklamalo ťa, že v hľadisku prešovského štadióna bolo na našom prvom domácom zápase sezóny prítomných iba 1307 divákov?
“Svoju negatívnu úlohu zohralo aj počasie, ale aj tak ma mrzí, že do Prešova nechodí veľa divákov na zápasy. Na Corgoň lige by mali byť určite vyššie návštevy.”
V najbližších dvoch zápasoch cestujeme za súpermi - do Trnavy a do Zlatých Moraviec.
“Tvrdím, že naše zápasy v Ružomberku a aj doma so Senicou sa mali skončiť aspoň remízou, nemali sme v nich prehrať. Teraz si musíme predovšetkým zachovať chladné hlavy. Štart do sezóny nám síce nevyšiel, ale my teraz nesmieme začať panikáriť. Budeme hrať dvakrát vonku, nemyslím si, že je to až taká nevýhoda. Budeme hrať z hlbokého bloku, zodpovedne v obrane, budeme vyrážať do rýchlych protiútokov, to nám môže vyhovovať. Corgoň liga je vyrovnaná, každý môže vyhrať s každým, Trnava aj Zlaté Moravce sú hrateľní súperi. Prečo by sme si teda nemohli priniesť body z ich ihriska?”