Jaroslav Kolbas verí v silu svojej magickej deviatky
Káder 1. FC Tatran po včerajšom podpise zmluvy rozšíril 26-ročný trebišovský rodák Jaroslav Kolbas, naposledy hráč MFK Košice. My sme sa s ním porozprávali pred prvým tréningom v zelenobiem drese.
Jaroslav Kolbas mal síce na tréningu dres s číslom 26, no už sa teší na svoju obľúbenú deviatku
Už dlhšie sa rozprávalo o tom, žeby si mal posilniť Tatran. Tvoj príchod sa ale rodil trochu dlhšie. Ako sa to teda napokon celé zomlelo?
„Prešov ma oslovil už dávnejšie. Nejaké dva týždne trvali rokovania. Ja som to ešte trochu naťahoval, lebo som mal niečo rozbehnuté v zahraničí. Ale napokon som sa rozhodol upísať Prešovu na dva a pol roka.“
Lákalo ťa teda zahraničie pred pôsobením v domácej súťaži?
„Áno. Mal som toho viac rozrobeného v zahraničí s tým, že som chcel odísť niekde von. Boli nejaké ponuky na skúšky. No na tie som sa ťahať nechcel. Takže som napokon uprednostnil ponuku z Prešova. Tréner ma tu pozná, a keď som sa rozhodol akceptovať túto ponuku, nabralo to rýchly spád.“
Slovenská súťaž ti je zdá sa súdená, pretože aj na tvojom jedinom zahraničnom pôsobisku v Škode Xhanti si nedostával veľa príležitosti. Ako by ti nebolo dopriate splniť si sen mnohých futbalistov dostať sa do kvalitnej zahraničnej súťaže.
„Zahraničie pre mňa bola určite priorita, ale myslím si, že aj dátum, aj čas už bol taký, že som nechcel špekulovať čo a ako ďalej. Aj keď som chvíľu rozmýšľal, či ešte nevyčkať. Ale napokon som sa rozhodol podpísať kontrakt tu. Je na dva a pol roka, a tak si myslím, že aj po skončení tejto zmluvy budem v takom stave, že sa do toho zahraničia ešte dostanem.“
V Košiciach si toho prežil veľa, tvoj odchod ale nebol úplne bezbolestný. Ako sa k nemu vraciaš?
„Treba povedať, že v Košiciach som hral od mládeže. Mám na klub dobré spomienky, určite budem chlapcom držať palce, nech sa im darí. Ale teraz bude pre mňa klubom číslo 1 na Slovensku Tatran Prešov. Teším sa, že tu budem pôsobiť. A dúfam, že pomôžem chlapcom k čo najlepším výsledkom v lige.“
Vždy je to špecifická situácia, keď z Košíc príde hráč do Prešova a opačne. Ako to vnímaš ty?
„Je to vždy zaujímavé. Predsa len zápasy koňare – vraňare sú neustále brané ako derby. Ale človek si nevyberá. Futbalový život je taký a nikdy neviete, kde sa môžete ocitnúť. Treba to brať tak, ako to je.“
Na druhej strane až do tak neznámeho prostredia zase neprichádzaš. Trénerov totiž z predchádzajúceho pôsobenia v Košiciach poznáš veľmi dobre a oni samozrejme teba.
„Je to tak. Určite som tu aj na základe toho, že tréner Tarkovič ma pozná a vie čo odo mňa môže čakať. Myslím si, že hlavne na jeho podnet som tu prišiel a to prostredie určite poznám. Predsa len som hral sedem rokov ligu, čiže poznám aj väčšinu chlapcov v kabíne. Myslím si, žeby nemal byť nejaký problém.“
Máš aj konkrétny zápas proti Prešovu, ktorý ti utkvel v pamäti?
„Tak naposledy asi domáce víťazstvo 4:0 na jeseň. To bol zápas, ktorý nám vyšiel. Nezabudnuteľný je ale aj ten, v ktorom sme spolu hrali 5:5. To bol zápas ako na hojdačke. Taký som v Corgoň lige nezažil.“
K tímu si prišiel vlastne už v rozbehnutej súťaži. Ako si sa na ňu pripravoval?
„Mal som dovolenku ako každé mužstvo po sezóne. Potom som sa pripravoval individuálne v Košiciach s kondičným trénerom Rasťom Švickým. Rozprával som sa na túto tému aj s trénerom Tarkovičom. Myslím si, že som pripravený, hoci nejaký čas dvoch-troch týždňov bude treba, kým sa s chlapcami zohrám, vžijem sa do systému hry a dostanem do zápasového tempa. Všetko je na trénerovi. Dúfam, že ho nesklamem a vybojujem si miesto v základnej zostave.“
Budeš pripravený nastúpiť už v nedeľu (od 17. 30 hod. – pozn.) doma proti Žiline?
„To zatiaľ neviem povedať, nie je to otázka na mňa. Je to o tom, či sa vybavia potrebné veci na to, aby som mohol za Prešov nastúpiť a ďalšia otázka, či budem nominovaný, je na trénera. Nebol by som proti, pretože sa priznám, že som dlho nehral zápas, takže chuť mi rozhodne nechýba. Všetko to je ale na trénerovi a ako sa vybavia potrebné formality.“
Keď nastúpiš, bude to s deviatkou na drese, ktorú si nosil v Košiciach a tu je zhodou okolnosti voľná?
(úsmev) „Zhodou okolností som sa dnes dozvedel, že deviatka je skutočne voľná. Od malička som toto číslo nosil. A keďže to bolo moje číslo aj v Košiciach, tak ma to potešilo. Ani som nevedel, keď som sem išiel, aké číslo si dám. Doma som o tom rozmýšľal. Ale keď som zistil, že deviatka je voľná, tak som sa rozhodol pre ňu. Je to moje šťastné číslo a verím mu. Tak dúfam, že mi prinesie šťastie aj v Prešove.“
