Rozhovor s novou posilou Janom Krobom
J. Krob o ambíciách v Tatrane: „Chcem sa dostať do základnej zostavy a presvedčiť trénera i majiteľov, aby sa moje hosťovanie zmenilo na prestup.“
Jan Krob už zarezáva v 1. FC Tatran
V utorok do kabíny tímu zavítala ďalšia nová tvár. Na hosťovanie s následnou opciou na prestup prišiel zo Sparty Praha 24-ročný obranca Jan Krob, s ktorým sme sa o jeho príchode do 1. FC Tatran porozprávali.
Honzo, ako sa upieklo tvoje hosťovanie?
„Z Prešova sa mi ozvali, že o mňa majú záujem. Pripravoval som sa na Sparte, no keďže budúcnosť som tam už akosi nevidel, prejavil som takisto záujem. Navyše chcel som si vyskúšať slovenskú ligu, tak dúfam, že dostanem šancu a ukážem sa tu.“
Na Slovensku si ale pritom už takmer skončil začiatkom tohto roka, keď o teba prejavil záujem neskôr majstrovský Slovan Bratislava?
„Áno, bol som tam v zime najprv na týždennej skúške, ktorá sa pretiahla ešte o týždeň navyše. Odohral som tam všetky prípravné zápasy a bol som s nimi prakticky dohodnutý. Na čom to napokon stroskotalo neviem. Niekto to hodil na mňa, ja si myslím, že to vo mne nebolo. Ale už som na to zabudol a nechal to byť tak ako to je.“
Svoju kariéru si začínal v pražskej Sparte, kde si v A-čku odohral 40 zápasov a dal aj jeden gól. Ako sa ti opúšťala Letná?
„Ja som prišiel do Sparty v 12-tich rokoch, takže sa dá povedať, že som odchovanec Sparty. Zažil som tam dobré, ale i horšie veci. Teraz som toho v A-čku veľa neodohral a v B-tíme som nevidel svoju budúcnosť. Konkurencia v A-tíme je veľká, každú polsezónu tam príde osem nových hráčov a osem ich zase odíde. Takže nie je tam stála partia, stále sa to strieda. Neviem, či je to dobré, alebo zlé, ale na psychiku hráča to nie je úplne najlepšie.“
Okrem Sparty si počas svojej kariéry hral aj v Kladne a Českých Budějoviciach. Ako sa pozeráš na toto obdobie?
„V Kladne som bol na polročnom hosťovaní, kde som sa stretol s Avdijom Vršajevičom, ktorý tu hrával a takisto s Farbym (Mariánom Farbákom – pozn.). Prišiel som tam v zime, hralo sa o záchranu. Odohral som tam pol sezóny. Myslím si, že dobre a najdôležitejšie bolo, že sa nám podarilo zachrániť, pretože Kladno je taký rodinný tím. V Budějoviciach som bol takmer celú sezónu a takisto ako v Kladne sa hralo o záchranu od 5. kola, čo som tam prišiel a tri kolá pred koncom sa nám podarilo zachrániť. Odohral som tam všetky zápasy a darilo sa mi. Bol som tam spokojný, dobré zázemie, super ľudia, takže nebol problém.“
Teraz ťa zase čaká prvá zahraničná štácia – konkrétne slovenská. Je to pre teba nová výzva?
„Určite áno, v poslednej dobe počúvam o slovenskej lige dobré veci. Sú tu dobrí hráči, slovenská reprezentácia dosiahla na MS pekný úspech. A keďže Tatran o mňa mal záujem, nebol dôvod prečo by som tu neprišiel.“
Spomínal si Mariána Farbáka, ktorého poznáš ešte z Kladna. Mal aj on prsty v tvojom príchode tu?
„Nie, s Farbym som nebol v kontakte. Skôr ma zaujal veľký záujem z klubu. Volali sme si obdeň ako to so mnou vyzerá. A to ma nadchlo a presvedčilo.“
Boli v hre aj iné ponuky?
„Áno, bol tam ešte jeden tím z Česka, ktorý sa ale nedohodol so Spartou. Navyše sám som uprednostňoval Tatran.“
S akými ambíciami si tu prišiel?
„Chcem sa dostať do základnej zostavy a presvedčiť trénera i majiteľov, aby sa moje hosťovanie zmenilo v prestup.“
Čo o klube do ktorého si dostal vieš?
„Zápasy som si sledoval na internete. Pozrel som si aký je štadión, ako to tu vyzerá a akí sú tu hráči. Tak som zistil, že tu bol Avdija, že tu je Farby a že tu je celkom dosť Čechov. Že tu chytá Díva, ktorého poznám zo Slávie, že je tu Libor Žurek, takisto Jakub Heidenreich z Olomouca. Tak som si hovoril, že je to dobré.“
Hrávaš ľavého krajného obrancu. Na tomto poste ťa čaká práve česká konkurencia – Tomáš Josl a Jakub Heidenreich. Čo ty na to?
„Viem o tom. Sledoval som, že tu na tomto poste hrajú dvaja Česi. Tak uvidíme, pre ktorého z nás sa tréner rozhodne.“
Hovorí sa o tebe ako o veľmi dobrom exekútorovi pokutových i trestných kopov. Máš ich teda nejak špeciálne natrénované?
„Čo sa týka penált, ani nie. Skôr sa to so mnou vlečie odkedy som dal tri penaltové góly v jednom zápase. Ale bolo to asi pred piatimi rokmi proti teplickému B-čku v tretej lige. Na penaltu sa nebojím ísť, ale žeby som na nich musel vyložene chodiť, to tiež nie. Čo sa týka trestných kopov, myslím si, že mám celkom dobrú strelu z diaľky a štandardky zahrávam rád.“
Aké sú teda tvoje silné a slabé stránky?
„Myslím si, že mám dobrú kopaciu techniku ľavou nohou a slabinou je určite pravá noha. Som totiž ortodoxný ľavák.“
V Prešove si odvčera. Čo si za tú dobu stihol vybaviť čo sa týka tvojho presunu a ako si sa zabýval?
„No veľa som toho nestihol. Včera (v utorok – pozn.) to bolo hektické. Mal som tu testy a lietal som po doktoroch. Popoludní som stihol prvý tréning, takže večer som bol rád, že som si mohol ľahnúť. Zatiaľ som ubytovaný v penzióne. Tam zatiaľ asi budem bývať. Ak by som tu ostal dlhšie, našiel by som si bývanie. Zatiaľ som tu sám, ale prísť by mala aj priateľka. Keď budú domáce zápasy, tak bude tu, ale má aj prácu v Prahe, tak to bude striedať.“
