Proti Košiciam opäť s nevýrazným výkonom
Marián Farbák: „Lopta mi padla na ruku, žiadny úmysel, aby som niečomu zabránil, tam nebol.“ Jaroslav Kolbas: „Takto sa body získavajú ťažko aj doma, nielen na ihriskách súperov.“

Svoju dávku smoly si v zápase s Košicami vybral M. Farbák
Futbalisti 1. FC Tatran Prešov na veľký smútok svojich fanúšikov nadviazali v 9. kole CL na nevýrazný výkon zo zápasu proti Dunajskej Strede a podľahli na pôde dávneho rivala z Košíc 0:1 (0:0). A to navyše gólom z penalty, ktorú rozhodca Ježík nariadil za ruku Mariána Farbáka v 54. minúte východoslovenského derby. Jediný gól Košíc úplne zmrazil víťazné ambície zelenobielych, ktorými sa netajil ani M. Farbák. „Išli sme tu s cieľom vyhrať, ale prvý polčas sa nám nevydaril. Možno nás nakopol gól, zobudili sme sa a začali sme hrať, ale bolo už neskoro. Ale že po takýchto góloch prehrávame zápasy... Neviem, čo k tomu povedať.“ Samotný previnilec označil inkriminovaný moment, ktorý jedinému gólu v zápase predchádzal, za nanajvýš nešťastný, hoci ruku priznal. „Ruka to bola, ale nebola úmyselná. Išiel som do hlavičky a ako som skákal, lopta ma vo výskoku trafila, ale aby som tam bol išiel s úmyslom chytiť tú loptu, na to som ani nemal dôvod. Lopta mi padla na ruku, ale žiadny úmysel, aby som niečomu zabránil, tam nebol, “ zopakoval. „To, že to rozhodca zapískal, bolo na jeho posúdení. Myslel som, že na zadnú tyč zbieha hráč, ale to by na veci nič nemenilo. Bol by som išiel do tej lopty tak či tak.“
Okrem prehry bila do očí skutočnosť, že Prešovčania si šance na zmenu skóre nevytvorili a ich hernému prejavu chýbala bojovnosť a kompaktnosť. „Neviem, čo sa s nami deje – ten futbal nie je taký, aký by sme si predstavovali, nehráme to, čo by sme mali hrať, akoby sme sa báli. Neviem, kde sa stala chyba a prečo.“ Na margo častých vylúčení a zbytočných gólov M. Farbák priznal: „Robíme si to sami, nezapríčinil to nikto iný. Vystrelili sme raz na bránu, čo je naozaj málo a je to slabé. Ťažko sa mi k zápasu vyjadruje po tej penalte. Keď už sme hrali zase zle, mali sme aspoň uhrať 0:0.“
Zápas sa hodnotil ťažko aj ex-Košičanovi Jaroslavovi Kolbasovi. „Určite sme veľmi sklamaní. Do zápasu sme chceli dať všetko, najmä po tom zbabranom s Dunajskou Stredou, ale bolo to opäť slabé. Prakticky sme nevystrelili na bránu, nedostali sme sa do hry a takto sa body získavajú ťažko aj doma, nielen na ihriskách súperov, ako sme sa presvedčili v zápase s Dunajskou Stredou.“ Prešovský obranca si zápas v dôverne známom prostredí predstavoval úplne inak. Vysporiadať sa navyše musel aj s negatívnymi ohlasmi košického publika, ktoré si neodpustilo hanlivé pokriky na jeho adresu. „Neviem, čo na to povedať. Na jednej strane som sklamaný, pretože predsa len som tu pôsobil sedem rokov, na druhej strane rivalita medzi Košicami a Prešovom je obrovská, takže som to aj čakal, “ zdupľoval to, čo naznačil v predzápasovom rozhovore. Znalosť košických pomerov ale počas zápasu nevyužil. Pred pokutovým kopom totiž nášmu brankárovi Jakubovi Divišovi to, kam zvykne Pačinda jedenástky kopať, neradil. „Nechal som to na Jakuba, nech sa sústredí on sám, nechcel som do toho zasahovať, “ vysvetlil. S konečným výsledkom samozrejme nebol spokojný. „Je to veľká škoda a zo zápasu som úplne sklamaný. Nemali sme ani z čoho vyrovnať. Snaha bola, ale bolo to také nemastné – neslané, lebo sme sa nedostali prakticky do súvislej kombinácie a nejakého zakončenia, či už po strane alebo individuálne stredom. Keď si nevypracujeme šance a nevystrelíme na bránu, ťažko môžeme v zápase uspieť. Treba dať hlavy hore, pred nami je na jeseň ešte dosť zápasov. Treba zresetovať hlavy a zodpovedne sa pripraviť na najbližší zápas – urobíme všetko preto, aby sme to prelomili, “ uzavrel J. Kolbas.










