Jaro Kolbas zobral vypadnutie na seba
„Mám trochu šťastie pri štandardkách. Akosi sa tam k tým loptám dostanem a padá to, “ hovorí po svojom ďalšom góle Michal Krajník.
M. Krajník sa raduje z gólu v sieti Žiliny
Na jednej strane spokojnosť s dobrým výkonom a víťazstvo 2:1 nad 3. tímom tabuľky zo Žiliny. Na druhej ale smútok z vypadnutia z pohára. Tak tieto pocity sa miešali v hráčoch, ale i fanúšikoch, 1. FC Tatran po odvetnom stretnutí štvrťfinále Slovnaft Cup-u, v ktorom boli zelenobieli veľmi blízko postupu medzi štyroch najlepších v tohtoročnej pohárovej edícii. Nepremenená penalta Jaroslava Kolbasa v rozstrelovej rulete, keď chybil ako jediný z desiatich exekútorov, ale prekazila domáce oslavy. Chýbali pritom doslova centimetre. “Určite ma to strašne mrzí, lebo sme mohli postúpiť. Už sa nedá nič robiť. Proste som to zle kopol, “ vrátil sa náš obranca k momentu, ktorý rozhodol. Pritom brankára si podobne ako dvaja strelci pred ním „poslal“ na opačnú stranu. “Sústredil som sa veľmi dlho na brankára, čakal som kde sa hodí, no nakoniec som to zle kopol. Trošku som zakopol o drn. Mal som to tam poriadne napáliť, keď bol priestor odkrytý. Jednoducho zle kopnutá penalta. Beriem to na seba. Nedá sa to vrátiť, “ analyzoval situáciu. Deň predtým si pritom penaltový rozstrel naši hráči na rovnakú bránu skúšali. „Niektorí si to cvične skúšali. Penalty sú vabank. V lige sme ich nekopali veľa. Ja osobne dokopy iba šesť alebo sedem. Toto je ale prvá nepremenená a mrzí ma to o to viac. Je to škoda, mohli sme si zahrať semifinále, “ ťažko si povzdychla opora našej defenzívy. Pritom herne náš tím Žilinčanov v odvete prevýšil, mal viac šancí a aj výsledkovo potvrdil, že víťazstvo nad lídrom tabuľky z Trnavy nebolo náhodné. „Určite. Preto tie penalty o to viac mrzia. Zápas z našej strany bol celkom slušný. Škoda dvakrát tečovaného gólu, ktorý sme dostali. Ak by nám niektoré šance neušli, nemuselo by dôjsť k penaltám. Už s tým ale nič nenarobíme, “ skonštatoval trebišovský rodák, ktorý sám mal v druhom polčase veľkú príležitosť, no jeho hlavičku po Krobovom rohovom kope vytisol Krnáč nad brvno.
Žilinský brankár pritom v závere prvého polčasu z podobnej situácie inkasoval, keď ho po Krobom zahranom priamom kope hlavou prekonal Michal Krajník, ktorý sa podpísal aj pod oba góly v piatkovej predohrávke proti Trnave. Po prvej hlavičke si vtedy dal vlastenca Diallo, druhú premenil na gól. „Honzo to skvele kope. Minule som ho nepochválil, tak musím teraz, “ snažil sa odhaliť tajomstvo úspechu strelec úvodného gólu, pričom svoj podiel okomentoval takto. „Ja mám trochu šťastie pri tých štandardkách. Akosi sa tam k tým loptám dostanem a padá to.“ Gól Dávida Gubu po zmene strán a Cessayovom vyrovnaní (Žilina skórovala prvýkrát po postupe Tatrana do ligy, celkovo po dlhých deviatich rokoch, no nakoniec piaty raz v rade v Prešove nevyhrala) znamenal pri zhodnom skóre z prvého duelu (2:1) penaltový rozstrel. No ten napokon vyznel v prospech zverencov Ľuboša Nosického. „Bolo to o šťastí. Naša strela minula o zopár centimetrov tyč, no podobná strela súpera padla od tyče dnu. Je to určite o šťastí, “ zdupľoval M. Krajník, ktorý celkovo duel uzavrel takto: „Nikto nie je spokojný s tým, že sme vypadli. Jediné čo nás môže tešit, že sme zápas herne zvládli. Škoda inkasovaného gólu. Patrí medzi tých štastných po odrazenej lopte. Každý je sklamaný, v šatni zavládlo ticho, lebo sme chceli určite postúpiť.“ Jediné, čo tak môže zelenobielych po vypadnutí z pohára tešiť je, že po viacerých sklamaniach opäť dokázali svojim fanúšikom, že futbal hrať vedia. „Porazili sme Trnavu a tri dni na to aj Žilinu, čo je určite veľký výkon. No musíme si formu udržať v ligových zápasoch, čo najskôr ukáže nasledujúci zápas v Bystrici, “ dodal prešovský odchovanec.
